Šaštín je v dejinách nášho národa staroslávny a jeho história siaha až do doby príchodu našich vierozvestov: svätého Cyrila a Metoda do starej vlasti Slovákov. Bola tu dôležitá pevnosť k ochrane obchodných ciest na križovatke dunajskej, českej a znojemskej cesty. Meno hradu a osady pochádza zo slova “Šášie” a “Tín” – čo znamená: hrad zo zoťatých stromov. Bol postavený pri riečke Myjava, v bažinatom teréne. Hrad bol sídlom župných vladikov a archidiakonátu – zástupcov biskupa. Šaštínsky archidiakonát spravoval diakonáty od Moravského Jána až po Čachtice. Tak Šaštín bol vždy sídlom dekana aj archidekana, ktorý sídlil na hrade. V ňom bol asi aj prvý kostol – hradná kaplnka. Prvá písomná zmienka je z r. 1204, kedy Imrich II. daroval rodu Győr majetok menom “Sassin”. Neskôr získal majetok Imrich Czobor I. Jeho syn Imrich Czobor II. sa tu usadil natrvalo. Z hradu boli vysielané hliadky, stráže, tvz. spekulatores, ktoré strážili cesty a hlásili nebezpečenstvo.

IMG_1808matej (1)
Foto: Milan Polóny

Pôvod národnej svätyne – baziliky Panny Márie Sedembolestnej v Šaštíne siaha do roku 1736, kedy začali terajšiu baziliku stavať podľa plánov Mateja Vépiho aj spolu priľahlým kláštorom rehoľníci svätého Pavla – pavlíni.

Ďalej: 50 tisíc veriacich sa zúčastnilo národnej púte v Šaštíne

Počas pútí, najmä, na Slávnosť zoslania Ducha Svätého (Turíce) a Slávnosť Panny Márie Sedembolestnej (15.septembra), mesto a baziliku navštívi niekoľko desiatok tisíc pútnikov. Pútnici však prichádzajú počas celého roka, a to nie len zo Slovenska, ale aj zo zahraničia, najmä susedných krajín. Bazilika je úzko spätá so sochou Sedembolestnej Panny Márie z roku 1564, ktorej uctievanie povolil v roku 1732 arcibiskup Imrich Esterházy. Jedná sa o neskorogotickú podunajskú prácu neznámeho autora.

Zdroj: Bazilika.sk


.

BM: Kralici