Richard Vávra, pre fanúšikov známy ako Archívny chlapec, sa so svojou hudbou skvele rozbehol. To dokazujú aj jeho nominácie na Radio Head Awards a stále väčšie pribúdajúce publikum.
12. februára vyráža na turné so svojim albumom Zvery. Sprevádzať ho budú dámy zo skupiny Dobropič a objaví sa v niekoľkých slovenských mestách. Pri tejto príležitosti vám ponúkame rozhovor s týmto talentovaným pesničkárom z Kútov!
V prvom rade gratulujem k tvojim úspechom a teším sa, že na Záhorí máme skvelého folkového interpreta s pesničkami, ktoré majú dušu. O čom najradšej spievaš?
Ďakujem, to je milé. Nemám presne vyhradený okruh tém, o ktorých by som rád spieval. Ak mám nejaku pesničku obľúbenú, tak skorej kvôli tomu ako znie, aká je pocitovo…O čom tá pesnička je, je v ten moment pre mňa druhoradé. Ale pravdou je, že väčšinou moje texty opisujú rôzne úrovne vzťahov medzi ľuďmi.
Kedy si v sebe objavil cit pre hudbu a chuť stáť na javisku, prezentovať svoje skladby?
Ono to má dve roviny. Keď som mal možno 16 rokov, začal som hrať na gitare a spievať a s tým prišla aj ostýchavá potreba hudbu niekomu zahrať, teda postaviť sa na javisko a hrať. To sa aj podarilo, kedže táto potreba vyústila v situáciu, kedy sme si s kamarátmi a bratom založili kapelu. V istý moment to ale celé skončilo. Potom som vlastne už hrával len zo zotrvačnosti, až som jedného dňa začal robiť pesničky po slovensky, nahral nejaké skladby a poslal do rádia. A to bolo vlastne druhýkrát v mojom živote, kedy som pocítil potrebu hrať a robiť koncerty.
Ktorí hudobníci najviac ovplyvnili tvoju tvorbu?
Počúvam veľmi veľa hudby a každý jeden hudobník vo mne vždy niečo zanechá. Vypichnúť len niektorých, je preto zložité. Ale mám veľmi rád Boba Dylana a Neila Younga. Tých počúvam často.
Myslíš, že na hudbu, ktorú prezentuješ treba dozrieť?
Záleží od toho, či sa na to pozeráš z pozície poslucháča, alebo toho, kto tú hudbu robí. Myslím, že by som nebol schopný napísať tieto skladby, keby som mal povedzme 20 rokov. Čiže asi som musel v istom zmysle dozrieť. Pokiaľ ale ide o poslucháča, tak si nemyslím že je to podmienka.
Ako to vyzerá, keď archívny chlapec skladá pesničky? Kde berieš inšpiráciu?
Pesničky vznikajú rôzne. Niekedy len tak v nedelu ráno, zoberiem si gitaru a za 10 minút je skladba hotová. Naproti tomu niektoré skladby zase vznikajú aj niekoľko týždňov. Napríklad urobím slohy, ale neviem si rady s refrénom. Nechám skladbu tak a ona sa sama prihlási v správny čas. A to môže byť aj niekoľko mesiacov.
Ktorá skladba je osobne teba najmilšia a na ktorú najlepšie reaguje publikum?
Ľudia na koncerte väčšinou najlepšie reagujú na skladby, ktoré sa dostali do rádia a teda S dobou a Vážená pani. Moja najmilšia skladba z albumu Zvery je Láskou/zlatom.
Momentálne vyrážaš na turné. V ktorých mestách ťa môžeme vidieť a na čo sa môžu fanúšikovia tešiť?
12. februára začína turné v Trenčíne, potom postupne Ružomberok, Banská Štiavnica, Banská Bystrica, Liptovský Mikuláš, Prešov, Košice a Žilina. Zvyknem vystupovať len sám, ale na tomto turné sa ku mne pripoja aj dámy zo skupiny Dobropič. Čiže fanušikovia sa môžu tešiť na väčšiu inštrumentálnu pestrosť konkrétne (okrem môjho spevu a gitary) na violončelo, husle, klávesy, ukulele a všakovaké iné inštrumenty. V Prešove, Košiaciach a Žiline sa k nám pripojí aj kapela Tu v dome na ktorých koncerty sa nesmierne teším.
Prezradíš nám plány do budúcna? Nosíš už v hlave myšlienku, ako bude vyzerať tvoja druhá štúdiová doska?
Blizka budúcnosť je teraz turné s Dobropič. Čiže veľa cestovania a koncerty. Mimo to už mám hotových nejakých 10 skladieb na ďaľší album. Už teda začínam premýšlať o nahrávaní nasledovníka albumu ZVERY. Ako bude vyzerať nová doska je ťažke teraz povedať. Mám chuť experimentovať a možno pribudnú nové nástroje. A možno aj nie.
Čo rád robíš vo voľnom čase (okrem hudby)?
Kedže volného času mám minimum, trávim ho najradšej so svojou ženou a synom. A je jedno čo robíme. Hlavne že sme spolu.
