Vitajte pri ďalšom rozhovore rubriky – Robím, čo ma baví! Leto je v plnom prúde a ja verím, že si ho užívate čo najviac. Je to predsa čas, keď nám je akosi krajšie a veselšie. Umelci, herci a osobnosti, ktoré robia divadlo divadlom, majú v tomto období tiež voľnejší čas a divadlo dýcha prázdnotou. Jozef Antálek, muzikálový herec, ktorý pochádza z Kútov, je mimoriadne zaneprázdnený mladý muž.
Minulú divadelnú sezónu ste ho mohli vidieť v mnohých projektoch ako – ,,Cats“, ,,Atlantída“, ,,Frida“, ,,Jesus Christ Superstar“ a aktuálne sa vrátil zo služobnej cesty z Južnej Kórei, kde divadlo Nová scéna zožalo veľký úspech s predstavením ,,Madame de Pompadour“. Popritom stíha nakrúcať aj nový seriál, ktorý sa už čoskoro objaví na TV obrazovkách, ale napriek vyťaženiu, si na nás Jozef našiel čas a poskytol nám rozhovor o svojej práci. Prezradil, že aj neho čaká zaslúžený prázdninový oddych a tak trochu nás zasvätil do umeleckého sveta, ktorého súčasťou je už od svojich 17 rokov…
Naposledy sme s tebou robili rozhovor v decembri v roku 2012. Vtedy si bol ešte študent bratislavského konzervatória. Pred pár týždňami sa ti podarilo štúdium úspešne dokončiť s titulom DiS. art. Ako hodnotíš celých 6 rokov na konzervatóriu? Nebudú ti študentské časy chýbať?
Na konzervatóriu sa začala podstatná etapa môjho života. Dostal som sa do veľkého mesta, kde som postupne začal spoznávať umelecký život, veľa som sa učil, začal som získavať nové kontakty a spoznal som veľa kamarátov. Navyše som tu mal veľké šťastie na profesorku spevu, vďaka ktorej som si začal veriť aj v tomto odbore. Aj keď som v posledných rokoch štúdia kvôli môjmu pracovnému vyťaženiu nemal na školu veľa času, bude mi škola a aj niektorí spolužiaci, veľmi chýbať.
Máš v budúcnosti ďalšie plány so štúdiom?
Chcel by som si ešte dokončiť muzikálovú špecializáciu. Tento rok som uvažoval aj o vysokej škole, ale neviem či to všetko popri povinnostiam zvládnem. Ak by sa to podarilo, chcel by som študovať odbor mimo umeleckého zamerania. Urobiť si také “zadné dvierka” pre prípad, že by ma raz kolená prestali poslúchať. 🙂
Do divadla Nová scéna, si sa dostal už ako 17-ročný, konkrétne do muzikálu ,,Ôsmy svetadiel“. Ako si spomínaš na túto tvoju prvotinu?
Na tento projekt mám veľmi pekné spomienky. Bol to môj prvý profesionálny muzikál. Spomínam si na to, aké to bolo úžasné, keď po vás kričí Ján Ďurovčík (smiech), zároveň stojíte na jednom javisku s Nelou Pociskovou, Mirkou Pártlovou, Palom Topoľským a všetkými muzikálovými osobnosťami, ktorých obdivujete. Už len stáť na doskách Novej scény, bolo pre mňa splneným snom. Pamätám si na to, ako na veľmi pekné obdobie.
Odvtedy si úspešne účinkoval v mnohých muzikáloch ako ,,Cigáni idu do neba“, ,,Rómeo a Júlia“, ,,Na skle maľované“, ,,Cats“, ,,Hair“… Ktorý z nich si mal najradšej?
Muzikál, na ktorý najviac spomínam, je ,,Rómeo a Júlia“ na Novej scéne, ktorý mal derniéru tento rok na jar. ,,Rómeo a Júlia“ bol v umeleckom svete vysnívaný muzikál a asi preto sme ho všetci robili s takou láskou a nasadením. Bola tam krásna hudba, boli sme skvelá partia. Všetci dúfame, že sa jedného dňa táto verzia vráti na dosky Novej scény.
Projekty, ktoré sú pod režisérskou taktovkou Jána Ďurovčíka sú stále divácky úspešne a vznikajú pomerne rýchlo. Ako trvá bežný skúšobný proces?
S Jánom Ďurovčíkom sa spolupracuje veľmi dobre. Celý skúšobný proces trvá približne jeden a pol mesiaca je veľmi rýchly, svižný, každý účinkujúci je 100% pripravený a sústredený.
Ako si si zvykal na rýchle tempo učenia sa, ktoré sa tu od tanečníka vyžaduje? Čo všetko musí tanečník Novej Scény zvládať?
V každom muzikáli používa choreograf rozdielny druh tanca, ktorému sa musím prispôsobiť. Na začiatku mi to chvíľu trvá, ale sme super partia a snažíme sa pomáhať si navzájom. Muzikálový tanečník musí vedieť v prvom rade hrať a momentálne aj spievať. Ako príklad spomeniem muzikál ,,Mačky“ (Cats) na Novej scéne.
Pred pár dňami si sa vrátil zo služobnej cesty z Južnej Kórei, kde zožalo divadlo Nová scéna s muzikálom ,,Madame de Pompadour“ veľký úspech na medzinárodnom festivale v Daegu. Jedna z cien bola cena poroty za najlepšiu inscenáciu. Koľko predstavení ste tam dokopy odohrali a ako sa vám hralo?
Celkovo sme na tomto festivale odohrali päť predstavení. Bol to obrovský zážitok. Kórejské publikum je trošku odlišné od toho nášho. Počas predstavenia diváci tlieskajú len decentne a emócie ukážu až na konci predstavenia. Hralo sa nám inak veľmi dobre, divadlo bolo skutočne nádherné.
Ako na teba zapôsobila táto krajina?
Ľudia, zvyky a aj celkové prostredie je iné, na aké sme zvyknutí. Celý čas sme tam mali extrémne teplo a vlhko. Cudzí ľudia boli voči nám opatrní a nedôverčiví, ostatní veľmi priateľskí. Pre mňa bola najzvláštnejším zážitkom návšteva miestneho trhu. Obchodníci tam mali vyložené “čerstvé” ryby a mäso v tej horúčave na priamom slnku! Aróma nebola očarujúca, ale domácim to s konzumáciou takéhoto mäsa nerobilo žiaden problém (smiech).
Boli ste sa pozrieť aj na miestne divadlo?
Navštívili sme dva kórejské muzikáli a to ,,Jesus Christ Superstar” a ,,Turandot”. Mal som nejaké výhrady, ale môžem skonštatovať, že sa mi predstavenia veľmi páčili a boli na veľkej profesionálnej úrovni.
Momentálne nakrúcaš nový seriál, ktorý sa čoskoro objaví na TV obrazovkách. Ako sa ti hrá pred kamerami? Čo ti prináša táto skúsenosť?
Nakrúcame od polovice júna a budeme pokračovať počas celého leta až do septembra. Zo začiatku to bolo veľmi náročné, človek sa musí do toho dostať, zvyknúť si na kameru, na kolegov, ale veľmi rýchlo som sa adaptoval. Uvidíme ako to celé dopadne a sám som zvedavý na výsledok.
Chcel by si sa herectvu venovať v budúcnosti viac?
Určite by som sa tomu nebránil. Je to pre mňa zatiaľ nová skúsenosť, ale dôležité je, že ma to baví. Musím sa toho ale ešte veľa učiť, napokon veď človek sa stále učí.
Momentálne ma divadlo prázdniny. Dopraješ si aj ty voľno?
Síce sa tempo trošku zvoľnilo, ale bol som pracovne v spomínanej Kórei, stále prebieha výroba seriálu a v auguste začíname obnovovať tanečné predstavenie ,,Carmen”. Nesmiem ale zabúdať na oddych. V strede leta mám pár dní voľna. Plánujem si oddýchnuť niekde pri mori, dúfam, že to vyjde.
Čo ťa čaká v septembri?
Ako som spomínal obnovujeme tanečné predstavenie ,,Carmen” a čaká nás s ním dlhé turné po Českej republike, budem dotáčať seriál a v divadlách začne nová sezóna.
Kde berieš silu na také pracovné nasadenie?
Hlavne vás to musí baviť a vaša práca musí byť vašim koníčkom, vtedy človek zvláda veľa. Sú chvíle, keď už nevládzem a mám chuť sa venovať niečomu inému, vtedy si stanovím nejaký cieľ a snažím sa ho dosiahnuť. A treba veľa relaxovať.
Dávaš si v živote často konkrétne ciele?
Mám rád usporiadaný život a keďže mám veľa povinností v pracovnom živote, všetko si plánujem dopredu, ale súkromnému životu nechávam voľný priebeh. Som vďačný za to, že môžem robiť to, čo ma baví a verím, že sa ešte posuniem ďalej. Človek by sa mal neustále učiť a zdokonaľovať.
