BBM Tabor hore

Robím, čo ma baví – Alžbeta Vlková: Pobyt v zahraničí ma naučil vážiť si samu seba, ale aj všetkých ľudí a snažiť sa ich pochopiť

Norika Valúšková 0

Gbely sú mestečko, kde vyrastala Alžbeta Vlková. Možno si ju pamätáte aj ako reportérku z televíznej stanice TA3, kde úspešne pôsobila v novinárskej brandži. Momentálne žije so svojim manželom v Austrálii, v časti mesta Sydney s názvom Glebe a zamerala sa na to, čo jej bolo od detstva blízke. Pečenie.

Robim_co_ma_bavi_Alzbeta_Vlkova-4

Nielenže sa pred štyrmi rokmi rozhodla odísť z našej krajiny a zmeniť svoj život, vystriedala aj svoje povolanie a v Austrálii začala úplne od nuly! A dobre urobila…Aktuálne predáva domácim klasické slovenské výrobky, akými sú bábovky, pagáče, koláče, či šamrole, a tak si môžu aj na opačnom konci sveta pochutiť na tom, čo sme všetci od detstva milovali. Alžbeta predáva na jednom z najstarších trhov v Sydney vôbec, ktorý sa volá ,,Glebe Markets“. Prevádzkuje tam svoj stánok s názvom:,,Betty Baked it“. Recepty berie od svojej starej mamy a má pravidelných zákazníkov, ktorí si obľúbili Alžbetine výrobky a zaujímajú sa nielen o ne, ale aj o našu krajinu. V ďalšom rozhovore rubriky – Robím, čo ma baví sa dozviete, vďaka čomu sa Alžbeta dostala do Austrálie, aké boli jej začiatky a aké skúsenosti vďaka pobytu v zahraničí nadobudla…

Nepoddajte sa jarnej únave

Spoločnými menovateľmi jarnej únavy sú vyčerpanie a zmeny nálady, ktoré môžu viesť až k depresii. V nasledujúcich riadkoch si povieme, ako s jarnou únavou úspešne bojovať. #ZdravieNaZáhorí


 

V ktorom meste Austrálie žiješ?
Spolu s mojim manželom žijeme v jednej časti Sydney, ktorá sa volá Glebe. Sme tu už štyri roky a práve v tejto časti mesta je jeden z jeho najstarších trhov, ktorý sa volá ,,Glebe Market“. Najprv sme sa sem chodili len pozerať a nakupovať, neskôr sme zistili, že je tu možnosť predávať rôzne výrobky a ja som sa rozhodla, že skúsim šťastie s predávaním slovenských výrobkov, ako sú koláče, šamrole, pagáče, záviny, bábovky, bratislavské rožky a iné dobroty z našej krajiny…

Prečo si sa rozhodla pred štyrmi rokmi odísť zo Slovenska?
V prvom rade som sa chcela zdokonaliť v angličtine a spolu s mojou polovičkou sme si povedali, že keď už teda chceme odísť zo Slovenska, prečo by to nemohlo byť rovno na opačný koniec sveta? (smiech)….Rozhodnutie znelo: ,,Poďme do Austrálie“! Austrálčania však majú pravidlo, ktoré znie, že keď sem chce ísť niekto žiť, musí študovať a vďaka štúdiu dostane víza. Niekoľko mesiacov som tu preto študovala jazyk a ďalšie dva roky som študovala cestovanie a turizmus. Popritom som sa venovala spomínanému marketu.

Plánuješ tu zostať natrvalo?
Žiť v Austrálii je pre mňa obrovská životná skúsenosť, ktorú odporúčam každému. Je náročné získať odvahu a odísť, ale naozaj to stojí za to! Stále však milujem naše Slovensko a som hrdá Slovenka! Momentálne sa domov nechystám, ale naozaj neviem, či tu chcem zostať navždy. Čo môžem s istotou povedať je, že pobyt tu ma napĺňa a chcem získať ešte viac nových skúseností a zážitkov.

Robim_co_ma_bavi_Alzbeta_Vlkova-5

S akými reakciami si sa stretla na začiatku, keď si rozbiehala svoj stánok na spomínanom ,,Glebe Markets“?
Ako sme už spomenuli, rozhodla som sa predávať na ,,Glebe Markets“ naše klasické slovenské výrobky. Hneď na začiatku som sa nestotožnila s ich anglickými výrazmi a nechala som názvy produktov tak, ako ich poznáme aj na Slovensku, čiže bábovka bola bábovka, bratislavské rožky boli bratislavské rožky, atď…Na začiatku bola veľmi zábavná ich výslovnosť týchto názvov. (smiech) Vždy sa ale o to všetci veľmi zaujímali a ja som sa svojim zákazníkom snažila vysvetliť aj to, aká krajina je naše Slovensko. Myslím si, že by bolo jednoduchšie, keby som napríklad predávala svetovo známe croissanty, ale ja som si vybrala náročnejšiu cestu a viem, že to bola dobrá voľba, aj keď to na začiatku nebolo ľahké. Reakcie zákazníkov boli na začiatku trošku váhavé, ale väčšinou sa potom s radosťou každý vrátil a kúpil si ešte viac koláčov a slovenských výrobkov. Veľmi sa čudovali napríklad našej makovej plnke, bolo to pre nich niečo, s čím sa ešte nestretli. Nemali ani tušenia, čo je lekvár! Robila som aj bryndzový posúch a tiež sa všetci čudovali, čo je bryndza. Boli to zaujímavé začiatky, ale teraz už mám svojich stálych zákazníkov, ktorí si napríklad vypýtajú koláč s makom, lebo ho už poznajú. Aziati skutočne zbožňujú moje šamrole!

Ktoré slovenské výrobky najviac chutia domácim?
Toto mesto je multikultúrne a je tu mnoho národností, predovšetkým tu žije veľa obyvateľov ázijských krajín, ktorí milujú slovenské trdelníky a spomínané šamrole! Stretla som sa tu aj so Slovákmi, ktorí sem emigrovali a veľmi radi si osviežili rodnú reč a pochutili si na výrobkoch, ktoré poznajú z detstva. Jednoznačne najpredávanejšie sú tu koláče, bábovky a pagáče.

Robim_co_ma_bavi_Alzbeta_Vlkova-6

Lásku k pečeniu si zdedila po svojej starej mame. Berieš aj teraz inšpiráciu práve v jej receptoch?
Mojou veľkou inšpiráciou je naozaj moja babka, ktorá už bude mať 90 rokov a stále pečie. V Gbeloch je svojimi výrobkami medzi obyvateľmi veľmi známa. Volá sa Zita Vlková a pečeniu sa venuje už vyše 50 rokov! Ako malé dieťa som mala možnosť vyrastať pri nej a priučiť sa k pečeniu. Väčšinou mojich receptov mi dala teda ona a naozaj veľakrát sa stalo, že som jej odtiaľto volala a potrebovala som radu na nejaký recept a podobne. Keď sa mi stalo, že moja plnka nebola dosť tuhá, potrebovala som radu, čo treba ubrať, alebo naopak pridať…Vždy mi dobre poradila. Nedám dopustiť na rodinné recepty, ktoré sú roky testované a osvedčené. Zo začiatku som sa stretla aj s problémom zohnať potrebné ingrediencie, k bratislavským rožkom som sa dostala k pôvodnému receptu, kde sa používa kačacia masť, čo bolo náročné zohnať tu v Sydney. Musela som veľa hľadať, zháňať, alebo vymýšľať možné alternatívy. V tomto meste je naozaj ťažké zohnať aj mak, ktorí domáci vôbec nepoznajú. Bryndza mi dala tiež poriadne zabrať! (smiech) Keďže ju tu nemajú, robila som ju z bulharského syra a s kombináciou rôznych ďalších syrov, ktoré chutia podobne ako bryndza. Vždy som sa ale snažila zachovať našu autenticitu. Našla som tu jedného pána, ktorý má 85 rokov, emigroval z Trenčína práve sem a vlastnil tu svoj obchod. Teraz je už obchod zavretý, ale zo začiatku som ho často navštevovala a kupovala som tu tvaroh a oškvarky… Tento obchod sa volal: ,,Cyrilove dobroty“ a bol v centre mesta veľmi známy! Postupne, s pribúdajúcimi skúsenosťami, som sa naučila vyrábať si potrebné ingrediencie sama, ako napríklad tvaroh…

Z novinárky, ktorú si robila ešte na Slovensku, si sa stala skúsenou pekárkou! To je celkom veľký skok…
Pečenie som zbožňovala vždy! Keď som bola malá, babke som pomáhala plniť trdelníky, robiť koláče a keď bola veľká udalosť, celá rodina sme sa zišli a spolu sme piekli. Bolo to teda vo mne stále. Je pravda, že spočiatku som sa na Slovensku venovala novinárčine a robila som reportérku pre televíznu stanicu TA3. Bolo to povolanie, ktoré mi zabralo veľa času a nemala som popri ňom toľko času na pečenie. Keď som odišla do Austrálie, vedela som, že tu novinárku robiť asi nebudem. Je to veľmi náročné, aby sa človek zo zahraničia uplatnil v tejto profesii. Mala som na výber veľa iných prác, ktoré sa tu dajú robiť a ja som si vybrala to, čo ma baví a zároveň aj povolanie, kde môžem byť sama sebou pani. Tak trochu ma k tejto voľbe posunulo aj štúdium cestovania a turizmu. Vtedy sme dostali v škole niečo ako záverečnú prácu na tému business management. Urobila som si vlastný projekt, ktorý bol o pečení. Keďže som nemala peniaze na otvorenie vlastného obchodu, druhou možnosťou bolo otvoriť si vlastný stánok na trhu. Všetko som si dôkladne pozisťovala a popritom, ako som písala záverečnú prácu, som v reálnom živote podstúpila aj všetky kroky, ktoré som teoreticky opisovala. Úplne vo finále som pozvala svojich profesorov na trh a ukázala som im svoj výsledok. Bolo to veľmi milé a pekné obdobie.

Robim_co_ma_bavi_Alzbeta_Vlkova-3

Chcela by si mať v budúcnosti aj svoj vlastný obchod?
Veľmi túžim po tom, mať svoj obchod. Veď si len predstav, že žiješ na úplne inom konci sveta, než je Slovensko a začneš mať svojich pravidelných zákazníkov, ktorí začínajú rozoznávať slovenské výrobky a chcú spoznávať našu malinkú krajinu. Keďže som skutočne hrdá Slovenka, vždy ma to veľmi pohladí na duši a som šťastná.

Náročná musí byť aj príprava všetkých produktov, s ktorými ideš na trh. Ako vyzerá tvoj bežný pracovný deň?
Celú prípravu a pečenie absolvujem doma. Chcem, aby bolo všetko čerstvé, a preto absolvujem každý deň pravidelnú rutinu. V boxoch si potom všetko prinesiem na trh, rozostavím stánok, stôl, urobím dekoráciu a môžem predávať! Trh prebieha od 9:00- 16:00 každý deň predám úplne všetko, čo som si doma napiekla. Okrem toho dodávam koláče pre jednu kaviareň a aj pre známeho, ktorý moje koláče predáva aj v iných častiach Sydney. Potenciál je obrovský, ale robím toľko, koľko som sama schopná časovo stihnúť.

Ak by si mohla porovnať životnú úroveň na Slovensku a v Austrálii, ako by si to zhodnotila?
Nerada by som to porovnávala, obe krajiny sú úplne iné a ich životný štandard je odlišný. Neznamená to ale, že tu v Austrálii žijú všetci v luxusných domoch, práve naopak, veľmi sa tu šetrí a ľudia si dobre rozmyslia, na čo svoje peniaze utratia. Všetko je tu drahé, ale veľmi dobre zorganizované. Myslím si, že na Slovensku sa viac plytvá, čo sa týka potravín. Uvediem príklad, v Austrálii v potravinách je bežné, že si ľudia vypýtajú 2 plátky šunky. Na Slovensku je to inak, tam je normálne, že si kúpime 100 dekagramov šunky a polovicu nestihneme ani zjesť. Keď Austrálčanom dá predavač o jeden plátok šunky viac, hneď sa ozvú a povedia, že chcú len tie dva plátky. Všeobecne, ak sa tu domácim niečo nepáči, alebo potrebujú niečo reklamovať, povedia to a sťažujú sa často. Keď nedostanú dobrú kávu, nedáš im stopercentný servis, neboja sa otvoriť si ústa. Sú to veľmi prísni zákazníci! Staré známe: ,,zákazník – náš pán“, tu skutočne platí na milión percent. Aj vďaka tejto skúsenosti som zistila, ako si u nás neveríme a nevieme si povedať, čo chceme.

Robim_co_ma_bavi_Alzbeta_Vlkova-2

Čo ťa na tejto práci najviac teší?
Spätná väzba od zákazníkov a pocit, že im moje výrobky chutia. Mám rada, keď ponúkam svojim zákazníkom niečo úplne nové, čo v živote neochutnali. Keď ku mne niekto príde a povie mi: ,,Mňam, toto je výborné, toto je zo Slovenska“. Škoda, že zatiaľ nemôžem mať vlastný obchod, pretože si myslím, že keby mám dobrého sponzora, uspeli by sme.

Čo ťa pobyt v zahraničí naučil?
Pobyt v zahraničí ma naučil vážiť si samu seba, ale aj všetkých ľudí a snažiť sa ich pochopiť. Vážim si všetko dobré aj zlé, čo sa mi v živote stalo. Všetko úsilie, ktoré robíš s láskou, s úprimnosťou a hlavne so srdcom, sa ti v dobrom vráti. Niekedy padne človek na úplné dno a musí v sebe zobrať všetku silu, aby sa mohol z toho dna odraziť, ale stojí to za to. Tu v Austrálii som začínala úplne od nuly, začal sa mi nový život. Nikoho tu nezaujímalo, čo som robila doma na Slovensku.

naklinec_banner1