INAT vodny luc 1110x300px

Robím, čo ma baví – František Kadera: Kompozícia hudby je akási paleta zvuku a skladateľ by mal vedieť miešať farby

Norika Valušková 0

Sviatky vianočné sa blížia, no kolotoč a zhon, nechajte dnes tak a skúste si oddýchnuť napríklad aj s novým rozhovorom rubriky – Robím, čo ma baví!

robim_co_ma_bavi_frantisek_kadera

Možno vás zahreje pri srdci fakt, že na Záhorí sa ešte stále skrýva veľké množstvo inšpiratívnych ľudí, ktorými sme zaplnili skoro celý jeden rok! Studnica talentov ešte nie je prázdna, vydýchli ste si však? Dnešný hosť sa volá František Kadera, pochádza z obce Moravský Sv. Ján a už 10 rokov sa venuje kompozícii hudby, ktorú momentálne študuje na VŠMU v Bratislave. Popri študentských povinnostiach sa realizuje aj na ZUŠ Sekule, kde založil spolu so šikovnými deťmi, hudobnú kapelu – Little Rockers!

Študuješ kompozíciu na VŠMU v Bratislave. Mohol by si nám viac priblížiť, čo všetko tvoje štúdium zahŕňa?
Štúdium kompozície zahŕňa mnoho vecí, vyžaduje si množstvo času a vedomostí. Skladateľ musí ovládať rozsahy jednotlivých hudobných nástrojov i ľudského hlasu, poznať, v ktorej polohe dobre znejú a musí ich vedieť kombinovať tak, aby zneli spolu farebne a pekne. Dalo by sa povedať, že je to akási paleta zvuku a skladateľ by mal vedieť miešať farby (veľa sa človek naučí až časom, skúšaním a praxou). A samozrejme človek ktorý študuje kompozíciu by mal byť kreatívny, mať prehľad v hudbe a poznať zásadné hudobné diela, ktoré ovplyvnili históriu hudby, pretože sa z nich dá čerpať. Takže to zahŕňa napr. počúvať hudbu a zároveň sledovať partitúru, poprípade si hrať z partitúr, pretože človek pri tom vlastne „vidí majstrom do kuchyne“, a následne tieto poznatky analyzovať a zobrať si z toho niečo. A vďaka tomu tiež zistí, čo ako znie a kde ako dosiahol autor ten ktorý zvuk/efekt/náladu, aké prostriedky k tomu použil a tak. Takže človek musí ovládať hudbu do hĺbky. Patrí k tomu znalosť harmónie, kontrapunktu a hudobných foriem.

To znie dosť náročne. Ako potom vyzerajú tvoje skúšky v škole?
Skúšky z hlavného predmetu vyzerajú tak, že sa hodnotí celoročná práca študenta a na konci školského roka na skúške ukazuje svoju prácu, čiže skladby, ktoré napísal a priblíži ich obsah ostatným. Skladby sú hodnotené na základe určitých kritérií a parametrov, takže na ich napísanie je potrebná istá remeselná zručnosť autora. Skúšky z nástroja vyzerajú tak, že človek hrá skladbu určitej požadovanej náročnosti a podľa toho, ako odohrá na skúške, tak vyzerá aj známka. No a skúšky z teoretických predmetov sú podobné ako aj na iných školách. Normálne príde človek na skúšku, vytiahne si otázku napríklad z dejín hudby a musí mať jednoducho vedomosti v danej oblasti. A z teórie, alebo kontrapunktu boli na skúškach analýzy niektorých diel, alebo praktické úlohy (dokomponovať proti-hlas k melódií a podobne).

Koľkým rokom sa už venuješ tomuto štúdiu?
Kompozíciu som začal študovať v roku 2006 na Cirkevnom konzervatóriu v Bratislave u skladateľa Víťazoslava Kubičku. Štúdium kompozície na konzervatórium trvalo 6 rokov (po 4 rokoch maturita + 2 roky absolutórium) a v poslednom ročníku na konzervatóriu už som bol i prvák na kompozícií na VŠMU. Takže kompozícii sa venujem vlastne už 10 rokov. Štúdium na VŠMU ma bavilo, pretože som sa mohol venovať veciam, ktoré ma bavia, vyskúšať si nové veci a naučiť sa spolupracovať ako s hudobníkmi, tak i s hudobnými teoretikmi, manažérmi, byť súčasťou projektov, to znamená pracovať v teame, byť súčasť celku – čo boli veľmi cenné skúsenosti.

robim_co_ma_bavi_frantisek_kadera-3

Píšeš aj vlastné skladby? Ako vyzerá tvoja tvorba?
Moje tvorivé „ja“ sa realizuje na viacerých „frontoch“. Tvorím autorské skladby pre deti základných umeleckých škôl, s ktorými viacerí vyhrali interpretačné súťaže. Ide o projekt, ktorý na Slovensku funguje už viacero rokov, je rozdelený do viacero vekových kategórií a deti hrajú súčasnú hudbu. Najlepším interpretom potom píšu skladbu „na mieru“ žijúci slovenskí skladatelia. Projekt sa volá Rajecká Hudobná Jar a organizuje ju riaditeľ ZUŠ Rajec p. Marián Remenius. Napísal som už nejaké skladby i pre svojich žiakov, ale nerobím to veľmi často, lebo nechcem svoje skladby nikomu nasilu tlačiť a dávať ich niekomu hrať len pre pocit vlastnej spokojnosti. Písal som taktiež skladby žiakom konzervatórií, alebo spolužiakom z VŠMU, ale boli už aj nejaké zákazky od fungujúcich interpretov. Svojou hudbou som prispieval i v spomínaných projektoch na VŠMU a taktiež do študentských filmov. A ako vyzerá moja tvorba? To si musí názor urobiť každý sám, podľa svojho vkusu a úsudku. Ale snažím sa púšťať do sveta kvalitu, aby to človeka niečím potešilo a hlavne, aby sa to dalo počúvať.

Ako prebieha proces tvorenia vlastnej skladby?
Je rôzny, niekedy „to ide“ rýchlo, a človek má dobrú niť a o pár dní napíše veľkú a dobrú skladbu. A niekedy sa taký istý čas trápi s pár taktami. Kľúčová vec pre tvorbu, ktorú si uvedomujem hlavne v posledných rokoch, je mať dostatok sily a samozrejme času. Pociťujem, že času je čím ďalej tým menej a ako zamestnaný a ešte k tomu študujúci človek, vydám dosť sily a času práve v týchto oblastiach. Takže potom je tvoriť oveľa ťažšie. Keď nemá človek dosť sily, akoby nedokázal mysľou uletieť do tých iných sfér, kde sú tie nápady, a nemá silu ich dať do počuteľnej podoby a vonkoncom nie pracovať s nimi…. 

Okrem toho sa venuješ aj aranžovaniu už existujúcich skladieb…
To je trochu iný druh skladateľskej práce a práve aranžovanie a úprava už vzniknutej hudby, mi tiež vypĺňa veľké množstvo času v posledných rokoch. Do ZUŠ som robil napr. štvorručné úpravy skladieb, alebo úpravy pre rôzne nástrojové obsadenia. Kombinácie klavír – saxofón, klavír – husle, alebo gitarové duo, gitarové trio a pod. Hrám v hudobných skupinách na klávesy a keďže máme v obsadení aj trúbku, saxofón a pozaunu, tak pre tieto nástroje aranžujem skladby, ktoré hráme, aby zneli dobre, aby sme ich mali v tónine, ktorú potrebujeme, a aby sme ich mali upravené „na mieru“ – podľa vlastnej potreby. Podobný princíp úpravy je aj pre detskú skupinu Little Rockers, ale tam teda nejde len o dychovú sekciu ale o komplet celú kapelu. Je tu nevyhnutné poznať hráčsku úroveň členov kapely, aby som im vedel spraviť ich party hrateľné, no vždy ich kúsok „nadsadím“, aby nestáli na jednej úrovni a neskončilo to na tom, že si len odohrajú ten svoj štandard a ich hudobný level bude stále rovnaký. Takže preto to nadsadenie, aby sa každou skladbou niekam posunuli. Síce o to viac je potom práce pri tom, keď to cvičíme, ale výsledky sú viditeľné a hlavne počuteľné.

 robim_co_ma_bavi_frantisek_kadera-4

Akú hudbu máš ty sám rád?
Povedal by som, že sa mi páči hudba samotná. Otázka však je, čo je hudba a čo už sa za hudbu pokladať nedá. V hudbe mám rád poctivosť a kvalitu. Ale mám pochopenie pre mnoho hudby, no vždy sa snažím nájsť v tom, čo aktuálne počujem, to dobré. Pre mňa je najväčší hudobný gigant  Johann Sebastian Bach. V jeho tvorbe stále nachádzam nové veci, ktoré ma inšpirujú a nad ktorými dokážem žasnúť. Ďalšia taká pre mňa úžasná hudba je starých majstrov v období renesancie, ktorá je bežnému človeku dnes neznáma, a keď ju aj niekto počuje, častokrát si k nej nevie nájsť cestu… Súdok, ktorý tiež rád otváram je jazz a swing. To je úplne iný svet, hudba s inými princípmi, iného zvuku, iného charakteru… Tiež ma fascinuje stride piano style (podobný ragtimovému štýlu), ktorý znie dosť jednoducho, ale je natoľko ťažký, že sa niekedy čudujem, ako to môže byť vôbec hrateľné.. Ale baví ma i hudba, ktorú hráme s kapelami, svetové hity v štýle funky, soul aj súčasné pesničky, ktoré aktuálne letia a samozrejme máme v repertoári i česko-slovenské hity, ktoré ľudí stále bavia. No a k mojím srdcovkám z posledného polstoročia patria kapely ako Beatles, Pink Floyd, Queen, Muse a Dream Theater.

Na aké hudobné nástroje hráš?
Od mala hrám na klavír, na konzervatóriu som študoval 4 roky aj organ, a neskôr bicie nástroje. A amatérsky viem hrať na basgitaru a gitaru…

Popri vysokej škole učíš na ZUŠ Sekule. Dá sa takéto zamestnanie zvládať popri škole?
Musím priznať, že je dosť náročné, stíhať aj povinnosti do školy, aj pripravovať sa do práce a zároveň aranžovať pre kapely, komponovať a ešte k tomu mať dostatok času na spánok. Ďalšia vec, ktorá možno vyzerá ako detail, je cestovanie, keďže školu mám v Bratislave a ZUŠ-ka je v Sekuliach. Minulý školský rok som chodil na prednášky doobeda, alebo večer a poobede som učil, a po zvyšné večery skúšal s deckami. Tento školský rok už nie je všetko tak natesno ako minulý rok, ale pribudli do toho zase kapely, takže vlastne všetok môj voľný čas mám vyplnený.

robim_co_ma_bavi_little_rockers_3

Na ZUŠ vedieš hudobnú skupinu – Little rockers. Mohol by si nám predstaviť ich členov a teda možno raz aj budúce hviezdy?
Skupina Little Rockers má aktuálne 6 členov, ak teda počítam aj seba. Speváčka je Mária Klára Kolibjárová zo Sekúl a má 15 rokov. Je deviatačka na ZŠ a spevu sa venuje od malička. Zúčastnila sa už aj speváckych súťaží ako Slávik Slovenska 2010 v Senici, kde získala 3. miesto, alebo Slávik Slovenska 2011, kde sa umiestnila na 2. mieste. Svoj hudobný talent rozvíjala aj v inom smere – dva roky študovala gitaru na ZUŠ Sekule. Aktuálne zužitkúva svoj hlas a talent v našej kapele. Medzi jej obľúbené žánre patrí metal a rock, obľúbené skupiny sú (hneď po Little Rockers ) Bring Me The Horizon, Asking Alexandria a The 1975. Okrem hudby rada pozerá filmy a seriály a tým najobľúbenejším sú Simpsonovci.

Na gitare hrá Mário Hrica z Moravského Sv. Jánu, ktorý má 13 rokov. Má rád počítačové hry, heavy metalovú a hard rockovú hudbu ako System of a down, Rammstein, Kiss, a vo voľnom čase hrá na gitare a na počítači, ak aktuálne nemá zabavenú myš od rodičov za prospech v škole. (smiech)

Ďalšou členkou kapely je Eliška Kvietková, ktorá je v našej skupine basgitaristka. Má 12 rokov, je zo Sekúl, nadovšetko zbožňuje spánok, smiech, spoločnosť, jedlo a čítanie knižiek. Medzi jej prednosti patrí sčítanosť a dobrá pamäť. Obľúbené kapely sú Offspring, Green Day, Skyllet, KISS, Horkýže Slíže, Michael Jackson.

Na klávesy hrá Hanka Halešová z Borského Sv. Jura. Hanka má 11 rokov a je multitalentovaný človek, je nadaná i športovo, keďže hrávala futbal 3 roky za prípravku TJ Slavoj Moravský Sv. Ján v súčastnosti sa venuje atletike, vrhu guľou a skoku do výšky Navštevuje i výtvarný odbor na ZUŠ Sekule. Vo voľnom čase rada chodí do prírody spolu so štvornohými rodinnými miláčikmi. K jej obľúbeným umelcom patrí speváčka Adele.

Na bicích hrá Alex Kolibjár, má 9 rokov, je zo Sekúl, na bicích hrá už tretím rokom. Alex je hudobne nadaný, okrem hry na bicie vie i spievať, spieval ľudové piesne na súťaži Beťárikov Sláviček2013 a 2014 v Šaštíne, kde sa umiestnil na 1. mieste a v roku 2015. Alex má rád skupiny Kabát, Dymytry, Horkýže Slíže a System of a Down.

Takže ako vidno, vkus členov kapely je dosť rockovo orientovaný, takže náš názov je celkom výstižný

robim_co_ma_bavi_little_rockers

Vidím, že ste nielen dobrí muzikanti, ale aj kamaráti. Ako sa ti spolupracuje s týmito deťmi?
Spolupráca s deťmi si vyžaduje trpezlivosť a množstvo energie, ale môžem povedať, že je príjemná. Každý člen kapely sa poctivo pripravuje a pracuje na sebe – bez toho to skrátka nejde. A keď vidí človek pokroky a môžeme si dovoliť hrať čím ďalej, tým náročnejšie skladby, je to výzva a je to motivácia ísť dopredu. Navyše sa teším a vážim si podporu rodičov všetkých detí z kapely, ktorí tvoria zohratý tím a robia kapele výborný a veľmi podstatný support. A taktiež obciam Sekule a Moravský Sv. Ján, ich starostom a ZUŠ Sekule, pod ktoré patríme. Všetci spomínaní nás podporujú, bez nich by sme nemali také kvalitné podmienky na fungovanie ako máme, čiže vlastná skúšobňa, aparatúra, atď.

Kto vyberá piesne do vášho repertoáru?
Väčšinou si nás pieseň vyberá sama. Napríklad ju navrhne niekto z kapely, čo je super, lebo každý tam má potom song, ktorý je jeho srdcovka. Niekedy nacvičíme pesničku aj preto, aby sme ňou spravili niekomu špeciálnu radosť, pretože sa mu páči. A potom aj na koncertoch zvykneme niektoré pesničky venovať vybraným osobám, ktoré pre nás niečo znamenajú. Keď sme boli tento rok v novembri ako kapela na koncerte skupiny PARA, počuli sme tam pesničku – Prezident, hneď nás oslovila a aj sme ju hneď po koncerte začali cvičiť. Každopádne vybrať pesničku môže každý, ale či sa bude hrať je už v mojej réžií, lebo ak nenapíšem k nej noty, tak sa hrať nebude.

Ako často sa stretávate a čo všetkých baví najviac hrať?
Skúšame stabilne dvakrát do týždňa. Skúška trvá aspoň 2 hodiny. Pred koncertmi skúšame aj týždeň v kuse, každý deň skúška a pred koncertom generálka. V máji sme mali týždňové sústredenie v Ždániciach v ČR, tam sme hrali týždeň, ale skoro nonstop. Doobeda sme cvičili nové veci, poobede chill vonku, ale vždy niekto sadol za nástroj, čo bolo veľmi nákazlivé, lebo ako náhle to započuli ostatní z kapely, tak sa šli pridať. A večer bývali jamm session a karaoke show, kde som bol ja karaoke za klavírom. (smiech) Najviac ich baví hrať pesnička od skupiny Horkýže Slíže – ,,V p. na lehátku“, ktorú ale verejne nehráme a nacvičili sme ju práve v Ždániciach. A potom ešte ,,A ja sprostá“ od Horkyže Slíže a ,,Bilie Jean“ od Michaela Jacksona.

robim_co_ma_bavi_frantisek_kadera-2

Chceli by sa venovať v budúcnosti aj vlastnej tvorbe?
Máme v pláne začať pracovať na vlastných skladbách už po koncerte v Moravskom Sv. Jáne, ktorý bude teraz 10. decembra!

Minulý týždeň ste odohrali svoj koncert v Sekuliach. Ako to celé dopadlo a koľko trvá, kým ste vlastne pripravení odohrať všetky skladby na pódiu?Koncert dopadol nad moje očakávania, výkon kapely bol veľmi presvedčivý, kapela už je zohratá a ak by človek zatvoril oči, miestami by nerozoznal, kto vlastne sedí a stojí za nástrojmi. Zvuk sa tiež podarilo, v rámci možností priestoru, spraviť dobrý a ľudí prišlo dosť, takže sála prázdnotou rozhodne nezívala. Celý koncert trval skoro 2 hodiny, hralo sa bez prestávky, skladba po skladbe. Program mal 21 pesničiek. Bol zostavený z pesničiek, ktoré hráme už od počiatku a k nim pridávame nové a nové a staré si obohrávame, aby sme ich nezabudli. Takže sa dá povedať, že svoj repertoár si budujeme od začiatku fungovania našej kapely a teraz sme ho skoro celý odohrali na tomto koncerte. Dá sa teda povedať, že program pripravujeme veľmi dlho, ale na koncert sme program samotný, v jeho koncertnej podobe, intenzívne cvičili 2 týždne pred vystúpením.

robim_co_ma_bavi_little_rockers_2

Čo sa snažíš deťom ako mladý učiteľ odovzdať?
Deťom sa snažím dať svoje vedomosti získané v školách, ale i tie praktické hudobnícke zručnosti, ktoré som sa naučil praxou, cvičením, hraním a koncertovaním. A samozrejme aj etické a morálne hodnoty, technické a mimohudobné znalosti a vedomosti. A ktoré mi teda neustále pribúdajú. Určite nechcem žiadnemu žiakovi vnucovať svoje pohľady a názory a potom to od neho vyžadovať ako správnu odpoveď. Od tohto sa snažím skorej odosobniť a podávať len objektívne informácie a pravdy.

Akým smerom by si sa teda chcel v budúcnosti uberať? Chceš naďalej vychovávať mladé generácie?
V budúcnosti by som chcel určite ostať pri hudbe. To, že budem učiť deti hudbu, som nečakal, prišlo to viac-menej tak samé od seba, no forma, akou to robím, ma baví a myslím, že aj decká. Beriem to tak, že to je, ako to byť má a tak je to správne. No a ak by sa kapely, v ktorých hrám úspešne rozbehli, tak aj to by som rád robil. Každopádne budem robiť niečo, čo ma uživí, či už to bude hudba neviem, ale budem sa najviac snažiť o to, aby bola. No čo nám život prinesie, nevieme nikdy…

naklinec_banner1