Rekuperacia 1

Robím, čo ma baví – Braňo Kostka: Vždy som mal tú česť dirigovať telesá pozostávajúce hlavne z ľudí, ktorí majú radi hudbu

Norika Valúšková 0

Úspešný, precízny, hudobne talentovaný, no nohami vždy stále pevne na zemi! Aj tak by sme mohli slovami opísať jedného z najlepších slovenských dirigentov. Je ním Branislav Kostka pochádzajúci zo záhoráckeho Lábu… A práve tu sa v mladosti postupne zrodila jeho láska k hudbe.

V súčasnosti ho poznáme najmä vďaka úspešnému ,,a cappella“ zoskupeniu Fragile, kde si spolu s ďalšími talentovanými umelcami získava srdcia divákov! Braňo nám v rozhovore prezradil aj to, aký nový projekt so skupinou Fragile pripravujú. Podrobnosti už v ďalšom rozhovore rubriky Robím, čo ma baví!

 

Odbor dirigovanie ste si na konzervatóriu v Bratislave vybrali preto, lebo si nevyžadoval podávať klavírne virtuózne výkony. Nevedeli ste však, že dirigovanie je to najťažšie. Ako si teda spomínate na úplne začiatky s dirigovaním? Ako vám to ešte na škole išlo?

Pamätám si, že v prvom ročníku to bolo také klamanie telom. Viac menej som sa tváril, že tomu, čo sa deje okolo mňa, úplne rozumiem. Dovtedy som bol v podstate len na jednom, alebo na dvoch koncertoch v Slovenskej Filharmónii. Časom som sa do toho ale dostal.

 

Pochádzate zo záhoráckeho Lábu. Na tú dobu to vaše rozhodnutie študovať dirigovanie bolo asi v takej dedinke dosť prekvapujúce. Hovorím to v tom najlepšom slova zmysle. Stretli ste sa s rôznymi reakciami?

Samozrejme to bolo pre okolie jedna veľká kuriozita. Cestoval som vlakom do BA a ukazoval kamarátom moju prvú dirigentskú paličku, ktorá mi vydržala len po najbližší piatok, kedy som ju vždy vo vlaku zlomil, taký bol preplnený!

 

Vraj ste od detstva veľmi milovali šport, predovšetkým futbal. K hudbe ste si hľadali cestu dlhšie. Kedy prišiel ten zlom, že vás hudba úplne pohltila?

Keď som mal cca 12 rokov, otec sa ma spýtal, či sa chcem hudbe venovať profesionálne. V podstate z rešpektu, som povedal áno. No šport je pre mňa stále veľká láska.

 

Za sebou máte slušnú cestu. Pôsobili ste ako šéfdirigent Komorného zboru SĽUK, dirigovali ste muzikálové produkcie v divadlách Nová Scéna, či Divadlo A. B. v Nitre. Formoval sa vám vďaka tejto ceste aj váš hudobný vkus? Na ktoré dirigovanie možno najradšej spomínate a prečo?

Môj hudobný vkus formovalo veľa rôznych vplyvov. Už len prostredie konzervatória, či VŠMU znamenalo z tohto aspektu veľmi veľa. Každý týždeň sme chodili na koncerty, veľa sme počúvali, prosto žilo sa stále s hudbou. Čo sa týka mojej dirigentskej kariéry, mne sa dirigovalo všade veľmi dobre. Neviem, či to bolo šťastie, alebo moja intuitívna selekcia, prosto ja som vždy mal tú česť dirigovať telesá pozostávajúce hlavne z ľudí, ktorí majú radi hudbu.

 

Pôsobiť ako dirigent je v skutku náročné povolanie. Čo ste sa za tie roky naučili, aký by mal dirigent predovšetkým byť? A čo je možno na tejto profesii najťažšie?

Je to hlavne o práci s ľuďmi. A čo je najťažšie? No predsa: práca s ľuďmi. (smiech) Všetko ostatné je už vecou rutiny, praxe a štúdia.

 

 

Zažili ste možno za tie roky aj nejaké vtipné/ prekvapujúce situácie popri dirigovaní? Zážitok, ktorý sa vám vynorí v pamäti…

Raz som dirigoval so SĽUK-om detské predstavenie, kde som bol ako keby súčasťou publika a dirigujúc som sedel na stoličke. Moji kolegovia speváci mi natreli zospodu stoličku olomouckými syrmi. Cely čas som si hovoril, že tie detiská si už ani nohy neumývajú. (smiech)

 

Dnes ste veľmi úspešný vďaka hudobnému zoskupeniu Fragile. Rozhodnutie zmeniť žáner a priniesť na Slovensko niečo doposiaľ nepoznané, bolo možno pre mnohých prekvapením. Veď publikum dovtedy podobné zoskupenia nepoznalo. Ukázalo sa však, že si Fragile hneď zamilovalo. Ako tento úspech hodnotíte? Čakali ste to?

Znova to bola intuícia, ktorá mi od začiatku hovorila, že sa to bude páčiť. Ale, že až takto, to som samozrejme netušil. Každopádne to nebolo zo dňa na deň, že by som vsadil všetko na túto kartu, mal som navyše skúsenosti z iných kapiel a vedel som, aký to ma účinok na ľudí, ak je to celé správne nastavené.

 

Bolo na začiatku náročné dať Fragile dokopy a nájsť vhodných umelcov, ktorí by sa pre to nadchli?

Nemusel som nikoho nadchýnať, našťastie som poznal ľudí, ktorí by sa chceli a hlavne vedeli ,,a cappella“ žánru venovať. No samozrejme počas celého fungovania skupiny Fragile je čas náš veľký nepriateľ a čokoľvek organizovať, alebo časovo ladiť je vždy veľká výzva.

 

 

Vo vokálnom žánri, teda v tzv. ,,a cappella“ je počuteľná každá chybička speváka, ktorý môže rozhodiť všetkých ostatných. Preto aj ten názov ,,fragile“ čiže krehký. Čo je dôležité pri ,,a cappella“? Čo musí každý spevák ovládať, aby celé zoskupenie fungovalo tak ako má?

Musí si byť sám sebou istý, teda v tom zmysle, že sa musí orientovať vo viac-hlase, teda musí si vedieť udržať svoj hlas i v zložitých súzvukoch, čo nemusí byť niekedy jednoduché. Musí byť nielen výborný sólista, ale aj dobrý tímový hráč.

 

Akým spôsobom si pripravujete napr. jednu skladbu?

Najprv zaranžujem danú skladbu, teda napíšem ju do nôt – vytvorím partitúru v tvare, v akom si ju v našom prevedení a zvuku predstavujem. Z toho vyplýva, že má každý svoj presný part, nie je to teda improvizácia. To môže trvať niekedy aj mesiac. Potom vytvorím študijný materiál, teda akúsi pracovnú nahrávku, alebo len noty. Nastáva proces domáceho štúdia a až potom sa všetci nad danou skladbou stretneme, teda spoločná skúška je až vtedy, keď každý ovláda svoj zástoj, aby sme šetrili náš spoločný čas, ktorý je veľmi drahý. Často cizelujeme skladbu i po jej odpremierovaní pred publikom, prosto je to pomerne časovo náročný proces.

 

 

Ako sa v súčasnosti Fragile má? Čo skúšate a aké máte možno najbližšie plány?

Máme sa výborne. Robíme, čo nás baví a máme skutočne skvelých a prajných fanúšikov, čo si veľmi užívame. Momentálne začíname pripravovať náš nový veľký projekt, v ktorom sa chceme venovať úžasnému a bohatému hudobnému zdroju a to slovenskej ľudovej piesni. Chceme jej dať nový, moderný zvuk, aby sme ju priblížili každému i tomu, koho osud nezavial k autentickému folklóru. Veľmi sa na to tešíme. Veríme, že aj vy!

Ajurvedske masaže II