Reality Záhorie – PREDAJ byt/dom

Múza Rudolfa Dilonga Ria Valé znovu ožíva

Tlačová správa 0

Do Malaciek sa vrátil príbeh židovského dievčaťa Valérie Reiszovej a františkánskeho mnícha Rudolfa Dilonga. Autorka knihy Konvália o ich zakázanej láske Denisa Fulmeková prišla predstaviť reedíciu básní, ktoré pred 70 rokmi vyšli podpísané menom Ria Valé.

 

Foto: Ľubica Pilzová

 

Valéria a Rudolf sa zoznámili pravdepodobne v roku 1936 alebo 1938 v malackom hostinci Bersón počas besedy pre mládež, ktorú organizovala Matica slovenská. Vystúpili na nej spisovateľ Ľudo Zúbek a básnik Rudolf Dilong. Práve on sa mladej Valérii pri odchode prihovoril otázkou „Slečna, máte rada poéziu?“ Zo spoločnej lásky k veršom vznikla vzájomná láska dvoch ľudí – skutočná a vášnivá, avšak zakázaná. Dilong bol kňazom, Valéria Židovka a nastupoval holokaust. Napriek týmto okolnostiam sa z ich lásky v roku 1942 narodila dcéra Dagmarka. „Boli to ťažké časy, ale na dieťa som sa veľmi tešila. Narodilo sa krásne dievčatko Dagmarka, ktorú Rudolf miloval,“ spomínala po rokoch Valéria.

 

Kto je Ria Valé?
Valéria bola nádejnou mladou poetkou a Dilong jej pomohol vydať dve básnické zbierky Muškát (vyšla v roku 1940) a Môj sen o láske (1941). Boli podpísané pseudonymom Ria Valé, ktorý vznikol prešmyčkou mena mladej autorky. Obe knihy v čase svojho vydania vzbudili značnú pozornosť. Časť verejnosti zaujali verše, ale ako to už býva, veľa ľudí zaujímal práve tajomný pseudonym. Niektorí literárni kritici verše pripisovali Dilongovi, avšak on bol nanajvýš ich spoluautorom.

Krehké ľúbostné verše, ktoré sa zrodili za dramatických okolností, dojímajú vnímavého čitateľa aj po desaťročiach:

S vidinou som ťa spolu pila
kdesi pri rieke na nebi
a stokrát som ťa poľúbila
celého v prachu pahreby. 

A zas si pršal v daždi drobnom,
ó, stal si sa mi drahou hmlou,
v tom premenení stonásobnom
večne si nebom nado mnou.
(úryvok z básnickej zbierky Muškát)

 

 

Príbeh oživuje vnučka Denisa
Z malej Dagmarky vyrástla mladá žena, ktorá priviedla na svet dcéru Denisu – a práve ona sa zaslúžila o to, že príbeh jej babičky Valérie nezapadol prachom. O vzťahu medzi židovským dievčaťom a františkánskym mníchom, ktorý sa začal v Malackách, napísala knihu Konvália. Emotívne rozprávanie o čistej, avšak nenaplnenej láske oslovilo množstvo čitateľov a zaslúžene získalo titul Kniha Záhoria 2016. Bolo preto celkom logické, že Konváliou sa to neskončilo, a Denisa Fulmeková iniciovala znovuvydanie veršov Valérie Reiszovej. Útla knižka s názvom Môj sen o láske má podtitul Z poézie múzy Rudolfa Dilonga a okrem už spomínaných dvoch básnických zbierok Rie Valé obsahuje aj doteraz nepublikované autorkine básne z rokov 1944 – 1954.
 

Dcéra Valérie Reiszovej a Rudolfa Dilonga pani Dagmar Kotová. Po ľavej ruke stojí jej dcéra Denisa Fulmeková (autorka Konválie a editorka knihy poézie Rie Valé Môj sen o láske). Foto: Ľubica Pilzová

 

Spomienky stále žijú
Editorka D. Fulmeková prišla knihu poézie svojej babičky predstaviť do Malaciek 27. novembra 2017, čo bolo na deň presne 100 rokov po jej narodení (Valéria Reiszová sa narodila 27. novembra 1917). Na prezentácii bol prítomný aj malacký pamätník Ivan Budinský. Zaspomínal si na obdobie, keď bol gymnazistom a Dilong vtedy učil na tunajšej základnej škole. Ako pán Budinský povedal, učil aj jeho budúcu manželku, ktorá bola v tom čase malou žiačkou a v neskorších rokoch o svojom bývalom učiteľovi často hovorila. Uvítať knižku do života prišli aj literárni priaznivci z Hlohovca, kam Dilonga preložili z nášho mesta a odkiaľ pravidelne dochádzal za svojou milou do Malaciek. Nielen oni, ale aj ďalší účastníci prezentácie priblížili svoje spomienky či životné situácie, súvisiace s Reiszovou alebo Dilongom.

Na prezentáciu prišla aj istá krásna skromná dáma. Prekvapení prítomní sa od D. Fulmekovej dozvedeli, že je to jej mamička, pani Dagmar Kotová – tá istá malá Dagmarka, ktorá prišla na svet z veľkej lásky. Napriek tomu, že Dilong po vojne emigroval, svoju dcéru nikdy neprestal milovať. Videl v nej zmysel svojho života, o čom svedčia aj jeho slová „Aspoň viem, prečo som žil. Môj život bude pokračovať.“

 

Ľubica Pilzová

Tennis Motion – september 2018