V minulosti tvorili vianočné jedlá podávané na štedrú večeru nemennú súčasť obradových jedál. Pôvodne sa im pripisovali rôzne magické účinky – jedlá mali zabezpečiť v domácnosti zdravie, šťastie, dostatok a prosperitu v nasledujúcom roku.

Tradičnú štedrú večeru varievali gazdiné najmä z obilnín, strukovín, kapusty, ovocia a húb, pôstnym jedlom boli aj ryby. Jedávali sa rôzne kaše, polievky a prívarky z obilninových zŕn alebo strukovín. Súčasťou štedrej večere bol obradový chlieb, koláče, sušené ovocie, orechy. V katolíckych rodinách sa cez deň prísne dodržiaval pôst, nejedávalo sa mäso, iba ryba, najčastejšie uvarená v polievke.

Vianočné jedlá mali svoju symboliku, ktorú všetci vnímali pozitívne, po celé generácie s ňou žili. Bryndza mala zabezpečiť, aby ovce a kravy dobre dojili, cesnak zdravie, huby ako dar lesa podporovali vzrast človeka a zaháňali starosti, med pokojný život a bratskú lásku. Počet vianočných jedál bol symbolický a magický zároveň, bývalo ich sedem alebo deväť. Zvyčajne sa začínalo prípitkom. Povedal ho gazda, ktorý ešte predtým nalial do pohára pálenku a prvý si odpil. Pohár s pálenkou koloval okolo stola a každý si z neho upil, čo znamenalo súdržnosť rodiny.

V evanjelických domácnostiach, v ktorých sa nedodržiaval pôst, sa na vidieku aj v mestách najedli klobás a údeného mäsa, mávali aj pečené bravčové mäso zo zakáľačky a huspeninu. Koncom 19. st. už mávali na večeru vyprážané rezne, vyprážanú rybu so zemiakovým šalátom. Medzivojnové obdobie prinieslo viacero zmien aj vo vianočnom menu. V evanjelických domácnostiach sa okrem kapustnice varila mäsová polievka. Z koláčového cesta upečené opekance postupne nahradili pokrájané rožky zaliate mliekom s medom a maslom a posypané mletým makom.
Zmeny nastali aj v katolíckych rodinách. Gazdiné skombinovali tradičné jedlá s inými pokrmami, a tak sa dnešnej mladej generácii, ktorá má už svoje rodiny, vynárajú spomienky na oblátky, kapustnicu, rybiu polievku, smažené rezne či ryby s majonézovým zemiakovým šalátom.

A čo hovoria dnešné prieskumy? Čo jedávame v súčasnosti?
90% opýtaných jedáva zemiakový šalát, 80% oblátky, 75% kapustnicu, 60% kapra, skoro 50% orechy. Z ďalších jedál sa pod hranicu 2% dostali pirohy, hríbová omáčka, cesnak, sušené ovocie. Ani nie pol % patrí lokšiam, slivkovej polievke, pagáčom, plackám. Tradičnému nápoju hriatô, mliekovej polievke, špenátu, syrovníku patrí v poradí vianočných jedál len 0,1%.


.
Toto je čítané

Odškodňovanie poľnohospodárov pre škody na plodinách nie je systémové

Klimatické zmeny spôsobené globálnym otepľovaním sa aj na Záhorí prejavujú čoraz častejšie.…

BM: Ustekana sobota