Mesiace sucha vystriedali intenzívne zrážky a ochladenie. Kým minulý rok bola žatva v tomto čase takmer na konci, tento rok zozbierali poľnohospodári na Záhorí len polovicu hustosiatych obilnín. Práce im komplikuje výrazne vlhká pôda.
„Vlani 1. augusta sme už mali žatvu na Slovensku takmer ukončenú. Dnes, pomedzi zrážky, poľnohospodári doslova odbiehajú do polí pre nezožatú úrodu ešte stále na štvrtine územia krajiny. Poľnohospodári aj napriek počasiu robia maximum, aby úrodu pozbierali,“ uviedla hovorkyňa SPPK Jana Holéciová.
Na Záhorí len v polovici
Podľa údajov Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory boli k 1. augustu pokosené hustosiate obilniny na 71 percent, repka olejná na 78 percent. Objavujú sa však výrazné regionálne rozdiely na malom území.
„V nižšie položených oblastiach sa žatva postupne dostáva do záveru, čo však neplatí všeobecne. Na Trnavskej tabuli je žatva prakticky ukončená, no na Záhorí, čo je geograficky hneď vedľa, je aktuálne pozberaných iba 52 percent hustosiatych obilnín,“ hovorí Jana Holéciová.
Spôsobili to najmä intenzívne dažde a búrky, ktoré nasýtili pôdu. Na Záhorí je podľa SHMÚ aktuálne výrazné a extrémne vlhko.
Situácia sa však má v nasledujúcich dňoch zmeniť, keď sa má na Slovensku po podpriemerných teplotách výraznejšie otepliť.
Podľa portálu Intersucho je už západné Slovensko bez rizika sucha, prípadne je tu znížená úroveň pôdnej vlahy. V povrchovej vrstve je mimo rizika sucha takmer celé územie krajiny.
„Uplynulý týždeň spadlo najviac zrážok na Záhorí a v okolí Bratislavy, na Šariši a Above. V Bratislave lokálne spadlo až do 63 milimetrov, na Záhorí to bolo najviac 30-40 milimetrov,“ uviedol Slovenský hydrometeorologický ústav.
Pôda je výrazne nasýtená
Na Záhorí eviduje SHMÚ po výrazných dažďoch aktuálny nadbytok zrážok, lokálne najviac 75 až 100 milimetrov. „Extrémne vlhko je najmä na Záhorí, v okresoch Senica, Skalica a lokálne aj v okrese Malacky.“
Premenlivé počasie podľa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory plodinám neprospieva.
„Občasné prehánky alebo výdatné dažde v mnohých častiach krajiny síce pomohli jesenným plodinám, ale tým letným – teda obiliu a repke – znižujú kvalitu,“ povedala hovorkyňa Jana Holéciová.
Výdatné úhrny zrážok tak môžu byť v niektorých prípadoch pre poľnohospodárov aj problémom. „Každým dňom čakania na pokračovanie žatvy sa zhoršuje stav porastov, klesá ich kvalita a otvára sa aj otázka samotného dokončenia žatvy,“ pokračuje SPPK.
Najdlhšiu žatvu zaznamenali poľnohospodári v roku 2018, keď trvala 92 dní. Naopak najkratšia bola minuloročná za 74 dní.
