V tomto roku uplynulo 711 rokov od prvej písomnej zmienky o obci Zohor v okrese Malacky. O symboloch obce píše Oľga Drahošová.
Prvá zachovaná písomná informácia o existencii obce pod názvom Sahur sa objavila v listine z r. 1314, kde uhorský kráľ Karol I. Róbert dosvedčil Otovi z Telesprunu (obec Tallesbrunn sa nachádza medzi Angernom a Gänsedorfom v Rakúsku) staršie výsady, podľa ktorých získal Devín, Stupavu, Borinku, Zohor, Mást, Záhorskú Bystricu a dve ďalšie neidentifikované obce. V listine sa uvádza, že obce získal od predchodcov, čo naznačuje, že ich nadobudol pravdepodobne ešte Otov otec Rugerius a Zohor možno jestvoval už v druhej polovici 13. storočia.
Mestá a obce na Slovensku na svoje odlíšenie od iných miest a obcí používajú už oddávna symboly: erb, vlajku a pečať, niekde aj znelku. Obnova používania obecných a mestských symbolov sa zintenzívnila po roku 1990. Mnohé obce, ktoré dovtedy nepoužívali alebo nemali svoje symboly, požiadali o spoluprácu Heraldickú komisiu Ministerstva vnútra, ktorá pre nich po vzájomnej konzultácii buď vytvorila nové symboly alebo obnovila staré. Symboly v rôznych vyhotoveniach umiestňujú na budovy obecných úradov a rovnako na informačné tabule pred vstupom do obce. Použité bývajú aj na úradných tlačivách, ktoré obec vydáva a na propagačných materiáloch.
Erb je obrazový znak, ktorý má za cieľ v skratke predstaviť danú obec. Môže obsahovať rôzne graficky a heraldicky upravené prvky, ako napríklad historické udalosti, ktoré sa na území obce udiali, symboly z prírody, podobizne patrónov obce, patrónov kostola alebo iné charakteristické znaky. Prvé mestské erby vznikali na našom území už v 13. storočí.
Ďalším symbolom obce je vlajka. Je to je zvyčajne obdĺžniková textília, na ktorej sú zobrazené symboly z erbu alebo je použitá jeho farebnosť.
Pečať obce je okrúhly znak, ktorý sa používa na označovanie úradných dokladov. Obsahuje obecný symbol a kruhopis s názvom obce.
Aj obec Zohor spolupracovala s odborníkmi z heraldickej komisie MV a podarilo sa im obnoviť symboly: erb, vlajku a pečať. Vzácnosťou je, že sa zachovala aj richtárska palica z 18. storočia, ktorá bola kedysi symbolom výkonov úradnej moci.
Erb obce bol schválený a ustanovený v roku 1998. Expertízu k obecnému erbu vypracoval profesor Jozef Novák, odborník na heraldiku a genealógiu, dlhoročný podpredseda Heraldickej komisie Ministerstva vnútra SR. Obec získala vyjadrenie a súhlas Heraldickej komisie Ministerstva vnútra SR tento erb používať.
Erb pozostáva z modrého štítu, na ktorom je zobrazená sv. Margita (cirkevný znak obce a patrocínium kostola) v striebornom odeve so zlatou listovou korunou na hlave. V pravej ruke drží zlatý kríž a veniec strieborných perál. V ľavej ruke má zlatú palmovú ratolesť. Po ľavej strane svätice je umiestnená strieborná halúzka. Sv. Margita stojí na zlatom drakovi.
Ďalším charakteristickým symbolom obce je vlajka. Tvoria ju štyri pozdĺžne pruhy vo farbách erbu: modrej (1/6), bielej (2/6), modrej (1/6) a zlatej (2/6). Ukončená je dvojitým lastovičím chvostom t.j dvomi zástrihmi. Vlajka obce spolu so štátnou vlajkou SR a vlajkou Európskej únie zdobí priečelie Obecného úradu.
Ako symbol verejnej moci zo staršej minulosti sa v obci zachovala richtárska palica, uložená ako vzácny artefakt na Obecnom úrade. Palica je signovaná rokom 1798. Je zhotovená z bukového dreva, sústružená, bohato vyrezávaná a farebne polychrómovaná. Má dĺžku 77 cm. Palica pozostáva z dlhej drevenej tyče valcovitého tvaru, s tromi dekoratívnymi prvkami umiestnenými v rozostupoch pozdĺž celej dĺžky tyče. Na hornom konci je zakončená ozdobne vyrezávanou hlavicou a korunkou. Na viacerých miestach na tyči je umiestnená dekorácia v podobe bielych perličiek, čo sa podobá na veniec strieborných perál v ruke sv. Margity na erbe.
Vzhľadom ku skutočnosti, že richtárska palica bola značne poškodená a neodborne premaľovaná, obec ju v roku 1998 dala zreštaurovať.
Vo vrchnej časti pod korunkou sú v troch štítoch zobrazené nasledovné výjavy:
- V jednom štíte je patrónka obce a farnosti Sv. Margita
- V ďalšom štíte je erbové znamenie Pálffiovcov
- V treťom štíte je datovanie s nápisom: Signum Judicatus Possessioni Zohor Anno 1798. Čo v preklade znamená: Znak (Insígnia, znamenie…) richtára obce Zohor rok 1798.
Funkcia richtára sa na našom území zavádzala už od raného stredoveku. Súvisela s výsadami kráľovských miest, zemepanských mestečiek a s potrebami vnútornej správy zemepanských dedín. Richtári boli v Uhorsku volení aj dediční. Tereziánske reformy v 18. storočí zrušili dedičných richtárov aj systém viacerých richtárov v jednej obci a ustanovili voľbu jedného richtára na obdobie 1 roka. Voľba sa konala spravidla 1. novembra alebo vo vianočnom či novoročnom období. Volení richtári viedli obce od roku 1763. Richtár zvyčajne pochádzal z váženej majetnejšej rodiny a z pozície svojej moci zasahoval do miestnych sporov ako sudca. Často richtári pochádzali z tej istej rodiny a dlhé roky viedli obec. Okrem richtárskej palice či žezla mal richtár v opatere aj obecnú truhlicu s obecnými peniazmi a listinami a k dispozícii bol aj dereš alebo iné zariadenie na potrestanie nespratníkov podľa závažnosti previnenia.
Od roku 1924 funkciu richtára nahradila pozícia starostu. Tento tradičný výraz sa znovu začal používať od roku 1990, kým predtým bolo dlhé roky vžité pomenovanie hlavného predstaviteľa obce – predseda národného výboru. Dnešné obecné úrady mali totiž názov národný výbor.
