Kniha z pera odborného pracovníka múzea približuje vývoj farností na úrovni archidiakonátnej správy, ktorá tvorila medzistupeň medzi farskou organizáciou a biskupstvom a združovala farnosti istého územia do obvodu na čele s archidiakonom.
O živote farností, respektíve o stave farského kostola a iných cirkevných budov, o duchovnom, ktorý vo farnosti účinkoval, o veriacich a ich náboženskom živote nachádzame najviac informácií v zápisniciach z kanonických vizitácií, ktoré predstavujú základný prameň výskumu.
Martin Hoferka: Šaštínsky (vice)archidiakonát v 16. – 18. storočí
Náboženský život farností vo svetle kanonických vizitácií.
Prezentácia knihy
Koncertná sála františkánskeho kláštora, Skalica
27. februára 2012 o 15.30 hod.
Pri uvedení knihy vystúpi s príhovorom Mons. Ján Formánek, generálny vikár Bratislavskej arcidiecézy a recenzentka Prof. PhDr. Mária Kohútová, CSc. z Historického ústavu SAV. Na organe zahrá BcA. Eva Flamíková.
Kniha pozostáva zo siedmich kapitol, v ktorých autor oboznamuje s vývojom územia Šaštínskeho archidiakonátu, s vizitačnými zápisnicami ako historickými dokumentami. Jadro knihy predstavujú kapitoly, ktoré čerpajú priamo z vizitačných zápisníc. Ide o sakrálne stavby, ich mobiliár a hmotné zabezpečenie. Ďalej o duchovných správcov, kaplánov a rehoľníkov farností a ich hmotné zabezpečenie. V podobnom duchu pojednáva nasledujúca kapitola o rechtoroch – učiteľoch a organistoch v jednej osobe, o ich povinnostiach a ich majetkových pomeroch. Analýzu veriacich s osobitnými funkciami (kostolníci, hrobári, pôrodné babice, kostolných správcovia, kostolní hudobníci a pod.) prináša nasledujúca kapitola o obyvateľstve obvodu. Vonkajšie prejavy náboženského života v podobe vysluhovania sviatostí a svätenín, organizovania náboženských bratstiev a pútí prináša posledná kapitola s exkurzom venovaným Šaštínu ako pútnickému miestu.
V závere knihy sú heslovite prezentované všetky obce, ktoré v danom období patrili do archidiakonátu s tabuľkami a mapami.
Viera Drahošová, riaditeľka ZM
