V stredu 29. februára si Kúťania pripomenuli 120. výročie narodenia Štefana Héska, kňaza, vlstivedného pracovníka.
PhDr. Štefan Hések
Náš rodák, buditeľ východu. Tento nádherný prívlastok mu dali Kúťania, hrdí na jeho pôvod. Volajú ho aj ľudomilom zo Zemplína. Bol buditeľom, vedcom, vlastivedným pracovníkom, ale v prvom rade bol kňazom s vysokou cirkevnou hodnosťou.
PhDr. Štefan Hések používal pseudonym Dr. Vranovský. Narodil sa 29. februára 1892 v Kútoch Márii Héskovej, rodenej Valachovičovej a Vavrincovi Héskovi. Bol prvým synom po troch starších dcérach. Detstvo prežil v rodnej obci kde navštevoval ľudovú školu. Pán farár a učitelia si všimli jeho poslušnosti, skromnosti, chápavosti, zbožnosti a bystrého rozumu, a preto prehovorili otca, aby dal Štefana ďalej do škôl. Nižšie triedy gymnázia navštevoval v Skalici, vyššie v Trnave, Ostrihome a Temešvári, kde v roku 1912 úspešne zmaturoval ako klerik biskupa Glattfeldera. To už ovládal maďarčinu, latinčinu a gréčtinu. Po maturite študoval v Košiciach jeden rok teológiu a už v tom čase sa mu zapáčil slovenský východ. Ako vynikajúceho študenta ho košický biskup Augustín Fischer – Colbrie odporučil na univerzitné štúdiá do švajčiarskeho Freiburgu kde sa zdokonalil vo francúzskom jazyku, a v roku 1916 obhájil svoju dizertačná prácu Philosophia Petri Negri, ktorá hovorí o českom stredovekom filozofovi Petrovi Černom. Na univerzite získal doktorát z filozofie a z teológie.
Kňazskú vysviacku mal 29.6.1916 v Sittene (Sedune) a primície v rodných Kútoch 23.11.1916. Jeho prvým kaplanským miestom bol Vranov nad Topľpou. Po roku sa stal administrátorom v Košiciach a v marci 1924 farárom v Udavskom pri Humennom. Jeho pôsobenie sa vyznačovalo obdivuhodnou činnosťou, obetavosťou a všestrannosťou, preto si veľmi rýchlo získal veriacich. Obec sa snažil povzniesť nielen po kresťanskej, ale aj po národnej, kultúrnej a hospodárskej stránke. Zaslúžil sa tu o výstavbu nového kostola, fary a prístavby školy. Jeho pričinením si obec vybudovala kultúrny dom a potravinové družstvo, futbalové ihrisko a futbalový tím, stál pri zrode speváckeho, dychového i hereckého súboru.
Hések sa aj aktívne zapájal do divadelných hier, bol režisérom aj hercom. Kontakty nadväzoval i so sudenými obcami a ich duchovnými, hoci boli iného vierovyznania a inej národnosti. Dobre vychádzal s pravoslavnými i židmi, Maďarmi i Rusínmi. On bol ten, kto položil základy ekonomickej znášanlivosti kresťanov. Bol výborným kazateľom a ľuďom pomáhal vo všetkom, čo sa dalo. Predtým než prišiel do obce, Udavčania nemali nikoho, kto by absolvoval aspoň meštianku. Mladých ľudí podporoval na štúdiách i finančne, vďaka čomu za jeho kňazstva vyrástlo v Udavskom 14 kňazov a mnoho učiteľov, profesorov a inžinierov. Najznámejší z jeho odchovancov je Jozef kardinál Tomko. Popri svojej pastoračnej práci sa venoval aj dialektológii, najmä zamplínskemu nárečiu. Písal články do rozličných časopisov a novín, predovšetkým amerických Slovákov. Prekladal z maďarčiny, nemčiny a francúzštiny. Pravidelne navštevoval svoje rodisko a rodinu v Kútoch hlavne počas kútskych hodov. Svojich synovcov Štefana a Rudolfa finančne podporoval na štúdiách.
V roku 1939 sa na želanie biskupa Jozefa Čárskeho stal farárom v Prešove, kde ho vymenoval za svojho generálneho vikára a člena zboru konzultorov. Prešovčania si ho tiež veľmi obľúbili. Pomohol tu pri výchove dorastajúcich kňazov, obnovil kostol i faru, a uviedol do činnosti “katolícky klub“. V roku 1943 mu bol udelený titul pápažského pronotára.
Vo februári 1951 ho preložili do Veľkej Lodiny pretože sa stal nepohodlným pre štátnu moc. Veľa toho vo Veľkej Lodine nevykonal lebo dostal infekčný zápal pečene. Hospitalizovaný bol v Košiciach, neskôr v Prešove. Počas choroby sa oň staral aj jeho synovec MUDr. Rudolf Ralbovský.
PhDr. Štefan Hések zomrel 22. júla 1953. Pochoval ho dôstojný pán Čársky v rodných Kútoch vedľa syna slovenského národa Dr. Andreja Radlinského.
Dominika Mrázová
