Ležia na severe Borskej nížiny medzi neďalekými riekami Moravou a jej najväčším záhorským prítokom Myjavou, 10 kilometrov západne od Šaštína-Stráží. Kúty sú veľmi dôležitou železničnou križovatkou osobnej a nákladnej dopravy v strednej Európe.
Nachádzajú sa v blízkosti štátnej hranice s Rakúskom a Českou republikou. Pri obci smerom od Bratislavy je výjazd z diaľnice a cez obec vedie hlavná cesta smerom na Brno, Bratislavu, Skalicu a Senicu.
V okolí Kútov sú ihličnaté lesy, prevažne smreky, duby a buky. Väčšinou je tu piesočnatá, menej úrodná pôda. Obec, ako aj celé naše územie sa nachádza v miernom podnebnom pásme.
Jedným očkom do histórie…
V publikáciách Encyklopédia Slovenska, ako aj vo Vlastivednom prievodcovi po Slovensku sú Kúty písomne spomínané až v roku 1468 avšak slovenský historik profesor Hodál bol presvedčený, že sa o nich hovorí už v darovacej listine Belu II., z roku 1138. Presvedčivejší je však rok 1452, keď sa Kúty spomínajú v súpise port (daňových jednotiek). Podľa súpisu patrila obec holíčskemu panstvu, mala 17 port (1 porta sa rovnala 4 sedliackym domom i s poľnosťami) a 340 obyvateľov, ktorí boli roľníci. Kúty boli poddanskou obcou. Písali sa ako Kwthi, potom Kuthy, Kutti, a neskôr Kutty.
Názov obce pochádza od slova kút – význam slova určuje vzdialené miesto obyčajne v ohybe riek, ciest alebo pohorí. No a obec, vtedy ešte len osada, sa vytvorila v uhle, ktorý zvierajú rieky Morava a Myjava.
Kúty patrili za Radlinského medzi najaktívnejšie na celom Záhorí, čoho dôkazom bolo i celoobecné kolektívne členstvo v Matici slovenskej. V roku 1910, keď Maďari zmenili názov dediny na “Jókút“ silnel okrem národného útlaku aj útlak sociálny. V tom čase odišlo mnoho rodákov do cudziny a nikdy sa už nevrátili.
Prvá svetová vojna síce neprechádzala priamo cez Kúty, no obec zasiahla veľmi tragicky, o čom svedčí aj pomník padlých v I. svetovej vojne. Občania boli nespokojní so spoločenskou situáciou a preto sa kvôli nevyriešenej sociálnej otázke tesne pred koncom vojny 2. septembra 1918 vzbúrili. Aby Kúťania naďalej neprotestovali, boli do obce prvé mesiace po vojne umiestnení legionári.
Z chudobnej agrárnej obce sa postupom času stala obec priemyselná. Z maličkej drevospracúvajúcej “Ajdy“ sa vytvoril družstevný spolok Kovotvar. Vzniklo veľa firiem a podnikov. Začiatkom šesťdesiatych rokov bola vybudovaná nová škola. V občanoch sa začal pestovať šport a telovýchova.
Od oslobodenia sa toho v Kútoch veľa zmenilo a vytvorilo, čo je zásluhou všetkých občanov, ktorí sa o výstavbu a zlepšenie obce zaslúžili.
Dominika Mrázová
