Výmera dvorného gruntu, teda stavebného miesta v obci pre dom, dvor, maštaľ, stodolu a záhradu jednej sedliackej usadlosti bola stanovená urbárom Márie Terézie.


Bol to jeden uhorský hon, čo predstavovalo 1200 štvorcových siah. Zemepán nepovoľoval, aby sa stavebná plocha domových základov rozširovala, pretože sa z tejto plochy neplatil desiatok ani žiadne iné dávky. Keď pribudlo ľudí, začali si pomáhať tak, že široký spoločný dvor rozdelili na dva dlhé úzke. Pri takomto spôsobe života sa ľudia dokázali ľubovoľne zabávať, vypomáhali si, no niekedy prišlo medzi ľudmi z dvora, či medzi jednotlivými dvormi navzájom k ostrej výmene názorov, ktoré prerástli až k robeniu si napriek.

Kútsky dvor mal výjezd (vchod z ulice) bez brány, pretože v ňom bývalo mnoho obyvateľov. Častým otváraním by sa brána mohla pokaziť a bolo možné, že by ju nemal kto opraviť. Na konci dvora za maštaľmi bolo pole, ktoré si majitelia rozdelili. Niekoľko takýchto dvorov existuje dodnes v časti Dzedzina na Bratislavskej ulici smerom na Bratislavu.
Kútsky dom sa v 19. a na začiatku 20. storočia staval zo surovej nepálenej tehly (kotovice). Tieto tehli si ľudia vyrábali sami a potrebnú hlinu kopali z hliníkov. Dom bol obielený vápnom, strecha bola pokrytá slamou, neskôr trstinou a škridlicou, nikdy však nie šindľom. Pred domom, ktorý bol obrátený čelom do ulice, bola kvetinová záhradka z latiek alebo z kolíkov. Vo dvore záhradky neboli. Dom mal do ulice výpustek (vchod do domu), dvere a  mrežované okná. Skladal sa z troch častí – z kuchyne, izby a komory.

Do kuchyne sa vchádzalo priamo z ulice alebo z dvora. Vnútri miestnosti bol postavený otvorený komín a pod ním pec so železnou trojnožkou na varenie. Pec slúžila na pečenie a v komíne sa údilo. Na peci za kachľami zvyčajne spávali deti, starí alebo chorí. Pri kachliach bola lavička. V kuchyni bola ešte malá skrinka (armárka), v ktorej bol uložený riad, taniere, príbor, hrnčeky a podobne.

V izbe boli postele pre dospelých, pod postelou bola uložená malá postieľka zväčša na kolieskach, vedľa postele bola kolíska pre deti a v izbe nesmela chýbať truhla na šatstvo. Podlaha bola vymazaná hlinou a posypaná pieskom, buď bielym alebo žltým. Hlinená podlaha sa každý deň zametala a pokropila vodou. Každú sobotu sa posýpala pieskom a po okrajoch pri stene sa líčila. Strop bol drevený, doštený s roštom. Za rošt sa na bezpečné miesto odkladali drobnosti ako knihy, potreby na holenie, pokladnička a podobne.

Komora slúžila ako hlavné skladisko, kde sa ukadali potraviny, najmä kyslé mlieko, masť v geletkách a iné jedlo. V komore boli zvyčajne umiestnené aj drevené schody vedúce na povalu (húru). Tá slúžila predovšetkým ako sýpka, kde bola umiestnená múka a obilie, ale aj ako odkladací priestor na nepotrebné vyradené veci, alebo sa tu sušila bielizeň.
V jednom dvore bolo vedľa seba 5 až 10 obytných domov. Za nimi boli na konci dvora maštale, naproti nim hnojiská, chlievy a kurníky. Takéto typické domy už v Kútoch nenájdete. Väčšina z nich zhorela počas vojny.

S dobou pokročila aj stavba domov. Začala sa viac používať pálená tehla a škridlice. Prevažne sa stavali dvojposchodové domy alebo domy, ktoré mali pivnice, a vchod do domu bol z dvora s mnohými vysokými schodmi. Takýto typ budov sa staval v polovici 20. storočia. Niektorí majitelia starších domov už zomreli a keďže ich nemali komu zanechať, domy postupne spustli.

Dominika Mrázová


.
Toto je čítané

Medzi Stupavou a Lozornom zrazilo auto tancujúceho chodca

Medzi Stupavou a Lozornom došlo v stredu (24. 4.) večer k zrážke…

BM: Ustekana sobota