V pondelok krátko po pol štvrtej poobede sa otvorila brána futbalového štadiónu. Klubový autobus FK Senica po vyše osemnásťhodinovej štreke dorazil na trase Benevento – Senica konečne do cieľa.
Na tvárach našich mládežníkov (FK Senica U17) bola badať únava. „Cesta bola dlhá, ale zvládli sme ju celkom v pohode,“ hovorí tréner FK Senica U17 Stanislav Macek.„Cestou tam to bolo lepšie. Späť som spal asi hodinu. Neviem, možno som bol tak unavený,“ priznáva mladý nádejný futbalista Tomáš Kapusta.
Únava však ako keby opadla po tom, čo vystúpil z autobusu posledný zo senickej družiny. Chlapci sa okamžite chytili za ramená a Senicou sa začali ozývať pokriky, ktoré sú počas zápasov počuť z úst našich fanúšikov. „FK Senica, v našich srdciach je, pre ňu žijeme,“ spievali. Niektorí lepšie, niektorí falošnejšie, ale všetci s obrovskou dávkou eufórie. Nie je sa ani čo čudovať, veď chlapci tancovali okolo dvoch obrovských vyleštených pozlátených pohárov, ktoré si doviezli z talianskeho Beneventa. „Sme veľmi šťastní. Priznávame, že stále tu je trocha sklamanie z prehratého finále, ale strieborná priečka je, myslím si, veľkým úspechom pre môj tím ako aj pre senický futbal,“ odkrýva čerstvé pocity Macek a dodáva. „Doviezli sme dva krásne poháre. Jeden za druhé miesto. Získali sme aj cenu pre najsympatickejšie mužstvo. Tomáš Kapusta si priniesol peknú cenu pre najtalentovanejšieho hráča z nášho výberu. Myslím, že sme v Taliansku zanechali dobrý dojem.“
Zdroj: fksenica.eu
