…prespevujú žiaci pilní, hej gazdinky statočné, idú sviatky vianočné. Dajte žitka na oblátky, už idú vianočné sviatky.
V ľudových predstavách bol deň Sv. Kataríny bol prvým stridžím dňom. Označovali sa tak dni, v ktorých sa podľa poverových predstáv predpokladala zvýšená aktivita nepriaznivých síl. Preto na dedinách chodili pastieri a robili hluk, aby vyhnali strigy a zabránili im škodiť – trúbili na trúbach alebo práskali bičmi. Strigám sa pripisovali všetky neduhy, ktoré postihli dobytok. Tento deň bol typický rôznymi zákazmi: ženy nesmeli chodiť po návštevách, nesmeli priasť, šiť ani vyšívať.
Podľa legendy bola sv. Katarína bohatá, odvážna a vzdelaná mladá žena. Žila v Alexandrii, ktorá bola pod rímskou nadvládou a práve prenasledovanie kresťanov považovala za nespravodlivé. Vtedajší cisár sa preto snažil svojimi učeníkmi prevrátiť ju k pohanstvu, ale nakoniec ich svojimi argumentmi presvedčila ona a sami sa obrátili na kresťanstvo. Tento počin vnímal cisár ako prehru, a keď Katarína odmietla vziať si ho za manžela, nechal ju sťať mečom. Pre svoju vzdelanosť sa stala patrónkou univerzít, vedcov, študentov, knihovníkov, kníhtlačiarov, ale aj mladých dievčat.
Dnešným sviatkom začínalo aj pôstne obdobie, bol to posledný deň, kedy bolo možné do sýta sa najesť, zatancovať si, zaspievať. Nemohli byť ani svadby, preto sa nenadarmo hovorilo, že Katrena hudcom husle berie.
