V poslednom čase sa rozvinula debata o činnosti Orlovne v Skalici. Väčšina zo súčasných mladých návštevníkov oceňuje bohatú koncertnú aktivitu zameranú na súčasné hudobné trendy – hiphop, drum-n-base, rap. História kultúrnych aktivít spojených s Orlovňou je však oveľa dlhšia a bohatšia.
Ako sa to všetko začalo, alebo na začiatku bola myšlienka
S myšlienkou založiť neziskovú organizáciu pre podporu aktivít mladých ľudí skalického regiónu prišli začiatkom deväťdesiatych rokov Robert Liščák, Miroslav Minďáš, Jozef Hlavatý, Alexander Pokovič a ich priatelia. Aktivity týchto iniciátorov boli širšie – založili Nadáciu na ochranu kultúrnych pamiatok, iniciovali grantový systém pre podporu mládeže, kultúry a športu. Zakladali Zelený dom ako sociálny ústav rodinného typu, otvorený verejnosti, integrovaný s okolitým svetom. Ďalším projektom Roberta Liščáka a jeho priateľov bolo Informačné a konzultačné centrum mládeže (IKCM) Dvere, ktorého cieľom bolo „pomôcť mladým ľuďom zorientovať sa v zmenenom svete, nájsť informácie a pomoc vo veciach, ktoré ich zaujímajú a ktoré potrebujú“. A práve táto nezisková organizácia dodnes stojí za väčšinou aktivít v Orlovni.
Projekty pre podporu iniciatívy
Začiatky v rokoch 1990-93 neboli ľahké, po 40 rokoch neslobodného komunistického režimu nevzbudzovali nezávislé aktivity skupiny nadšencov v meste vždy nadšenie. Všetky tieto projekty – ako hovorí R.Liščák – mali spoločnú vlastnosť. Boli impulzom, ktorý mal naštartovať iniciatívu ľudí, aby sa prejavila, aby vznikali komunity a spolky, ktoré budú dané témy ďalej rozvíjať a ktoré budú partnermi mesta pri realizácii rozmanitých akcií a aktivít. Postupom času ich začalo pribúdať, konali sa stále častejšie a častejšie – koncerty, tvorivé dielne, umelecké sympóziá, divadelné festivaly, mesto žilo kultúrou. Pamätné sú vystúpenia divadla Husa na provázku z Brna, Divadlo Alexandra Duchnoviča z Prešova, či Fajnorove umelecké aktivity.
Hudobná Skalica
Tieto vystúpenia a koncerty rôznych žánrov a štýlov sa konali na viacerých miestach v Skalici – v Jezuitskom kostole, vo Svadobke, Dome kultúry, ale aj v okolí Rotundy či na iných miestach. Približne od roku 1994 organizovanie koncertov prevzal Karol Liščák a skupina jeho známych a priateľov. Združenie IKCM Dvere prešlo prvou generačnou obmenou a koncerty začali usporadúvať v budove Svadobky na Potočnej ulici. Frekvencia koncertov sa ustálila na dvoch koncertoch za mesiac, dramaturgický plán bol jednoduchý – so známou kapelou – „hviezdou“ slovenskej alebo českej hudby vystúpi ako predkapela niektorá z miestnych hudobných skupín.
Na scénu prichádza Orlovňa
Pri takomto intenzívnom koncertovaní sa čoraz častejšie objavovala myšlienka na vlastný priestor pre IKCM Dvere, kde by bolo možné organizovať nielen koncerty, ale aj výstavy, divadelné predstavenia, festivaly. Nezanedbateľnou otázkou bolo aj rušenie kľudu – predsa len hlučné vystúpenia v centre mesta na Potočnej ulici rušili okolitých susedov. Aj vďaka vtedajšiemu primátorovi mesta Ing. Srholcovi sa podarilo v rokoch 1996 – 97 uskutočniť presunutie aktivít IKCM Dvere do priestorov Orlovne. Keď sme však prvý raz videli hlavnú sálu a ostatné priestory Orlovne, ťažko sme si vedeli predstaviť organizovanie kultúrnych podujatí na tomto mieste.
Veľká dobrovoľnícka rekonštrukcia
Vtedajší stav Orlovne bol žalostný – bývalá klampiarska dielňa, v zemi veľké diery po odstránených strojoch, rozbité okná, vytrhané elektrické káble zo stien po svetlách. Členovia IKCM Dvere ale aj ďalší dobrovoľníci z podobných neziskových organizácií (KPM, Slovenský Orol) za viac ako 13 rokov budovu Orlovne opravili, zrekonštruovali hlavnú sálu, vybudovali zázemie pre činnosť mládežníckych organizácií, vybavili budovu elektrickým vykurovaním, zohnali vybavenie pre organizovanie kultúrnych vystúpení, koncertov, divadelných predstavení, umeleckých výstav a ďalších kultúrnych podujatí. Rekonštrukciu priestorov Orlovne vykonávali dobrovoľníci zadarmo, s prispením mnohých darcov a sponzorov, v rámci svojho voľného času. Hodiny, ktoré venovali spoločnému projektu sa ani nedajú spočítať.
Veľká sláva slávnej Orlovne
Za toto obdobie nadšenci z IKCM Dvere zorganizovali stovky koncertov, tematických večerov, vystúpení – spomeňme len niektoré – Vidiek, Mňága a žďorp, Kontrafakt, Polemic, -123 minút, Horkýže slíže, H16, atď. Vo vedení sa vystriedalo niekoľko nadšených organizátorov – po Karolovi Liščákovi prišiel Juraj Knotek, neskôr Martin Andel, Paľo Bolebruch, v súčasnosti Andrej Holdoš. Vždy im však pomáhali mnohí nadšenci, bez ich aktivity by Orlovňa nebola tým čím je – slobodným miestom pre stretávanie, komunikáciu a rozvíjanie osobnosti mladých ľudí.
Keď mesto „úraduje“
V roku 2009 po vzájomnej dohode Mesta Skalica, občianskeho združenia IKCM a Základnej umeleckej školy v Skalici bolo užívanie priestorov Orlovne rozdelené medzi občianske združenie a ZUŠ Skalica. ZUŠ zdôvodnila potrebu užívania priestorov Orlovne nácvikom tanečných skupín počas pracovného týždňa. Vzhľadom k tomu, že hlavná činnosť Orlovne prebieha cez víkendy, ZUŠ zmysluplne môže využívať priestory Orlovne počas týždňa. Už v priebehu prvých týždňov spoločného využívania priestorov Orlovne sa však ukázalo, že vedenie ZUŠ chce samo rozhodovať o tom, ako sa bude Orlovňa využívať, v akých termínoch a kto bude smieť priestory Orlovne používať. Neskrývaným cieľom je pomaly ale iste prechod aktivít Orlovne „pod krídla“ mesta. Možno si poviete, veď čo je na tom zlé, mesto predsa robí veľa vecí a mesto to vie najlepšie. To ako vyzerá starostlivosť ZUŠ a mesta o Orlovňu je možné vidieť v poslednej dobe – ohrozenie bezpečnosti návštevníkov pri nesprávnej inštalácii dverí, vyrúbanie vzácnej moruše na dvore Orlovne, búranie mestských hradieb – historickej pamiatky vo dvore Orlovne a takto by sme mohli pokračovať.
Pre Orlovňu nastali ťažké časy
Orlovňa sa za takmer 15 rokov činnosti stala fenoménom v širokom okolí, ale i v zahraničí, kde propaguje skalický región v kultúrnej oblasti, umožňuje mladým ľuďom realizovať svoje aktivity, vytvára podmienky pre stretávanie a komunikáciu v neformálnom prostredí. Preto nielen súčasní aktivisti, ale aj tí starší sa snažia pomáhať Orlovni aj v súčasnej ťažkej dobe. Pretože keď prestane Orlovňa fungovať, kam budú chodiť mladí ľudia vo svojom voľnom čase? Čo ponúkajú štátne a verejné kultúrne inštitúcie pre teenagerov vidíme všetci…
PhDr. Roman Zahradník
