Ani tento rok nebolo pátranie po kuvikovi na Záhorí úspešné. Napriek snahe ornitológov sa nepodarilo zistiť žiadnu novú lokalitu a kuvik naďalej ostáva v tomto regióne mimoriadne vzácnym druhom na hranici úplného vymiznutia.
Jeho výskyt bol potvrdený len na štyroch lokalitách pri Skalici. Pritom len pred niekoľkými desaťročiami bývala táto drobná sova bežnou súčasťou poľnohospodárskych dvorov, pasienkov, sadov a parkov. Jeho spolužitie s človekom bolo také časté, že preniklo i do ľudovej slovesnosti – každý z nás pozná poveru o tom, že volanie kuvika privoláva smrť. Za jej vznikom stojí len zhoda okolností. Kuvik často chytá hmyz, ktorý je lákaný svetlom. A v minulosti sa často svietilo celú noc práve pri lôžku ťažko chorých, či umierajúcich alebo neskôr pri karoch. A ak sa k tomu priráta i kuvikov hlas, tiché a nástojčivé volanie „púúúújd“, nebolo treba veľa fantázie na dotvorenie kuvika ako privolávača smrti.
Povera ostane poverou, nespochybniteľným faktom je ale to, že kuvik sa z prírody vytráca. Príčin jeho úbytku je viac – miznú pasienky, intenzifikácia poľnohospodárstva znižuje potravnú ponuku a kuviky trpia i počas dlhých zím s vysokou snehovou pokrývkou. Pokles populácie je skutočne alarmujúci, napríklad v susednej Českej republike za posledných 15 rokov klesol počet hniezdiacich párov o 80% a druh sa ocitol na hranici vymiznutia.
Na Slovensku zatiaľ nepoznáme úplne presne súčasný stav celkového rozšírenia druhu. Vieme, že sú určité oblasti, kde kuviky prežívajú (Východoslovenská a Podunajská nížina) a naopak sú miesta, z ktorých úplne vymizol (horské a podhorské oblasti, Záhorie). Nepriaznivý trend ústupu kuvika sa snažia zastaviť ornitológovia z mimovládnej organizácie Ochrana dravcov na Slovensku (RPS). Základom je podrobný monitoring, podpora hniezdnych príležitostí a zabezpečenie dostupnosti potravy. Do ochrany a výskumu sa vďaka finančnej podpore môžu zapojiť i nové terénne pomôcky a technológie – aktivita kuvikov je snímaná diktafónmi, pomocou fotopascí sa zaznamenáva výskyt predátorov a na vybraných lokalitách južného Slovenska dostali kuviky i drobné, niekoľkogramové rádiové vysielačky. Všetky aktivity ornitológov by mali prispieť k lepšiemu poznaniu nárokov a potrieb kuvikov na miestach, kde prežívajú posledné známe páry. Ornitológovia veria, že ešte nie je neskoro a ústup kuvika sa v spolupráci v poľnohospodármi podarí zastaviť.
„Povera, že kuvikov hlas privoláva smrť je samozrejme len poverou. Naopak – dá sa povedať, že tam, kde počuť kuvika, tam je život. Tam sú ešte pasienky, kvitnúce lúky, staré sady a vinice – predobraz kultúrnej a vyváženej krajiny.“ uzatvára Michal Noga z mimovládnej organizácie Ochrana dravcov na Slovensku.
Ochrana a výskum kuvika na Záhorí bol podporený i prostredníctvom programu „Cena Holcim pre rozvoj regiónu Záhorie“ a projektom „Ochrana dravcov, bocianov a sov v regióne Záhoria a v Dolného Rakúska“ v rámci Programu cezhraničnej spolupráce Slovenská republika – Rakúsko.
Michal Noga
