Gbelan Adam Ambra je vychádzajúca hviezda slovenského futbalu, reprezentant SR do 21 rokov a hráč talianskeho klubu U.C. AlbinoLeffe.
Adam, začnem klasickou otázkou – ako si sa dostal k futbalu alebo kto ťa k nemu priviedol?
Od malička som chodieval na otcove zápasy a tréningy, hrával som futbal s mojimi kamarátmi na ulici a neskôr som ako 5-ročný začal hrávať za prípravku v Gbeloch. K futbalu ma teda priviedol môj otec, ale hrával ho aj môj brat, preto som chcel aj ja, aby som nebol výnimkou v rodine.
Hrával si v Gbeloch, Malackách, postupom času si sa prepracoval do Slovanu Bratislava a tvojím posledným pôsobiskom je talianský klub U.C. AlbinoLeffe. Aký časový rozdiel bol medzi obdobiami a čo ti tieto životné skúsenosti priniesli.
S futbalom som začínal v Gbeloch. Boli sme dobrá partia, vyhrávali sme veľa zápasov a futbal nás bavil. Ako 10-ročný som prestúpil do ČSFA Malacky a od tohto obdobia som sa začínal osamostatňovať. Ráno som išiel do školy a po škole hneď autobusom na tréningy. Naspäť domov som prichádzal až neskoro večer a takto to trvalo päť rokov. V pätnástich som nastúpil na hosťovanie do môjho prvého profesionálneho klubu ŠK Slovan Bratislava, kde som hrával prvú ligu, a práve z tohto klubu som sa dostal poprvýkrát do reprezentácie. V Slovane som strávil 2 roky a potom ako sedemnásťročný som prestúpil do talianskeho U.C. AlbinoLeffe, kde hrám doteraz.
Momentálne hráš v talianskom klube U.C AlbinoLeffe. Ako si zapadol medzi spoluhráčov? A čo jazyková beriéra? Ako si sa s ňou popasoval?
Keď som v AlbinoLeffe začínal, hrával som za juniorku Sériu A a sezóna nám vyšla na výbornú, keďže sme ako malý tím dokázali poraziť veľkokluby ako AC Milan, Udinese, Chievo Verona a ďalšie. Po skončení v junioroch som postúpil k mužom, ktorí vypadli zo Série B do tretej ligy. Moja adaptácia v klube bola zo začiatku ťažšia kvôli jazykovej bariére, ale po zhruba štyroch mesiacoch, keď som pochytil jazyk, to bolo o mnoho ľahšie.
Si hráčom slovenskej reprezentácie do 21 rokov, čo je pre každého futbalistu veľký sen. Ako si sa postavil k svojej funkcii v reprezentácii?
Reprezentujem Slovensko už od mládežnického výberu a je to pre mňa obrovská pocta a česť hrať za Slovensko. S 21-tkou sme teraz výborne vstúpili do kvalifikácie ME 2015 víťazstvom 7:1 proti Luxembursku. Som veľmi rád, že som i ja mohol pomôcť chalanom, ale pred nami stojí ešte náročný súper, no pevne verím, že sa nám podarí splniť náš sen a postúpiť na samotný šampionát.
Narodil sa 27. augusta 1993 v skalickej nemocnici, býva v Gbeloch, no väčšinu času trávi v Taliansku, kde má sľubne rozbehnutú kariéru v klube U.C. AlbinoLeffe.
Za aký klub je tvojim snom hrať a kto je tvojim futbalovým vzorom? Nastúpil si už v Taliansku proti nejakým hviezdám svetového formátu?
Keď sme hrali proti AC Milan hral som proti Zambrottovi. Mojim vzorom je Martin Škrteľ. Je to skvelý futbalista a hrá na pozícii na akej hrám aj ja a zahral by som si v akomkoľvek kvalitnom zahraničnom klube, nemám nejaký konkrétny vysnívaný.
Ako vyzerá tvoj denný program počas sezóny v Taliansku?
Môj deň vyzerá následovne: Vstanem, naraňajkujem sa, aby som mal energiu a presúvam sa autom do tréningového centra, kde musím byť hodinu pred tréningom. Po dopoludňajšom tréningu ideme na obed, nasleduje asi 2-hodinový odpočinok a znova do tréningoveho centra na druhý tréning. Dvojfázové tréningy mávam 3-krát do týždňa, inak ostatné dni jednofázové. Po skončení druhého tréningu si spravím strečing, poprípade keď sa dohodnem s masérom tak aj masáž. Presuniem sa na byt, odkiaľ volám rodičom a priateľke domov na Slovensko. Neskôr sa navečeriam a odpočívam.
Vyzerá to, že veľa voľného času nemáš, no ak sa nejaký nájde, ako ho tráviš?
Môj voľný čas využívam hlavne k odpočinku, keďže sezóna je náročná, veľa cestujeme, preto dobrý spánok padne vždy vhod. Vo voľnom čase zájdeme s kamarátmi posedieť na kávu, diskotékam a alkoholu neholdujem, preto sa radšej odreagujem na motokárách alebo pri iných športoch.
Domov na Slovensko chodíš veľmi zriedka. Na koho alebo na čo sa najviac tešíš?
Počas sezóny, keď som v Taliansku lieta moja priateľka za mnou. Najviac sa však vždy teším na rodičov, ktorí ma nesmierne podporujú, na moju priateľku, rodinu a kamarátov, ktorých by som nikdy nevymenil.
Ďakujem za rozhovor, prajeme ti veľa úspechov v tvojej sľubne rozbehnutej kariére.
Adela Húšťavová
