Portál Senica+ prináša nový seriál o Seničanoch v zahraničí. Sprostredkuje dojmy a pojmy odvážnych Seničanov, ktorí sa rozhodli ísť do sveta. Ako prvého vyspovedal Jara, pretože bol v rôznych krajinách ako Izrael, Japonsko a Čína. Rozhovor bude o jeho ceste do Japonska.
Ahoj Jari 
Do Japonska si cestoval spolu so svojím kamarátom Vaškom. Prečo ste sa rozhodli práve pre túto krajinu?
S Vaškom sme dobrí kamaráti, ale pred Japonskom sme spolu nikam necestovali. Na jednej párty sme sa však dohodli, že niečo spolu podnikneme, a že keď nájdeme niekam super lacné letenky, ihneď letíme. Ani nie za 3 týždne som už Vaškovi volal, že sú momentálne letenky do Japonska v akcii a či teda ideme. Za 10 minút boli už letenky doma a my sme sa tešili na prvý spoločný výlet. Inými slovami, prečo Japonsko? Náhoda, lacné letenky :-))
Išli ste na vlastnú päsť, prvý krát bez plánu a bez zabookovaného ubytovania. Nebál si sa, že budete spať na ulici alebo že vám niečo unikne, a že by si to mohol neskôr ľutovať?
Našťastie sme s Vaškom už mali nejaké to cestovanie za sebou, takže sme sa veľmi nebáli. Veď keby bolo najhoršie, vždy sa dá nájsť nejaký lacný hostel, kde by sa človek za pár eur narýchlo ubytoval. Nedá sa ale povedať, že by to bolo úplne bez stresu – obavy boli, najmä z dôvodu, že tento krát sme necestovali nikam „za roh“, ale rovno na opačnú stranu zemegule.
Cestovali ste iba s 8 kilovou príručnou batožinou. Prezradíš nám ako sa ti do nej podarilo všetko zbaliť (pre mňa dosť challenge) a čo taký cestovateľský „batôžtek“ obsahoval?
V zásade potrebujete len zubnú kefku, peňaženku a pas :-)) Ale hodí sa mať aj zopár párov spodnej bielizne a ponožiek. Čo sa týka ostatného oblečenia, je treba byť už minimalista a zmieriť sa s tým, že celý výlet bude v jedných rifliach, v jedných teniskách a vo 2-3 tričkách :-)) Takto vám v batohu zostane ešte aj miesto na nejakú nabíjačku alebo knihu na cestu.
V Japonsku ste navštívili mnohé miesta, napríklad Osaku, Kyoto,Tokio.. ktoré na teba najviac zapôsobilo a čo považuješ za najväčší highlight celej cesty?
Najviac na mňa zapôsobilo Kyoto – bol to úžasný mix starého a nového. Na jednej strane stovky rokov staré chrámy, na druhej strane supermoderné centrum mesta. A najväčší highlight boli jednoznačne tradičné japonské kúpele – tzv. „onsen“. Keď človek natrafil na malé zapadnuté domčeky, uprostred ktorých našiel výrivkovo-saunové vybavenie, o akom sa na Slovensku nesnilo ani v najlepších wellnesoch, rozplývali sme sa v tých 40°C vodách blahom. Ešte teraz sa v noci budíme s plačom, že chceme ísť naspäť
V Tokiu ste dokonca vyskúšali na vlastnej koži vzrušujúcu cestu v high-tech vybavenej japonskej sanitke. Čo sa stalo?
Bola to vtipná historka. Večer nás totiž u seba na maličkom (asi 18 m2) byte ubytoval jeden Japonec a hneď zmizol do práce na nočnú službu, s tým, že sa uvidíme až ďalší deň večer. Po tom, čo sme sa v pohodičke vybalili, zistil som, že mám pravú nohu opuchnutú asi ako keby som vážil o 100 kg viac. Na chodidle nebol vôbec rozoznateľný kotník, tak bol v rovine s opuchom. Po rýchlom hľadaní na internete, o čo by sa asi mohlo jednať (nijako ma to nebolelo), sme zistili, že príčin môže byť asi sedem, z toho cca u šiestich to môže skončiť amputáciou. A my v cudzom byte na opačnom konci sveta, než by sme potrebovali… Tak sme si rýchlo vyskúšali aké to je, volať v cudzine na rýchlu pomoc 112, viesť sa sanitkou do nemocnice i čakať tam nekonečne dlho na ošetrenie. Nakoniec to ale dopadlo dobre, bola to len bakteriálna infekcia v rane, ktorú som si vyrobil celodenným chodením v nevhodných teniskách. Asi po 2 hodinách po podaní antibiotík sa opuch začal sťahovať a na druhý deň som už ani nevedel, že som mal noc predtým nejaký problém.
Ako by si porovnal slovenské a japonské zdravotníctvo?
Rovnaké. Teda, aspoň taký pocit som mal – nevyzeralo to o nič horšie, ale ani o nič lepšie než u nás. A na anglicky hovoriaceho lekára sme museli čakať pekelne dlho
Takisto ste v Tokiu mali šťastie a vychytali obdobie, kedy prebiehal jeden z turnajov Sumo, ktoré sa konajú každé dva mesiace. Aké dojmy v tebe zachovalo toto tradičné bojové umenie?
Bolo to super – páčilo sa nám najmä, aká je to rodinná udalosť v Japonsku. Mnohé rodiny si rezervovali celé boxy, aby spolu strávili pekné poobedie pozeraním na súboje zápasníkov sumo. Okrem toho tam bolo aj veľa biznismenov, ktorí tam viedli svojich obchodných partnerov. Najviac nás potešila účasť českého zápasníka, Pavla Bojara, ktorý funguje ako profesionálny sumo zápasník už niekoľko rokov – a celkom úspešne, hoci je o desiatky kilogramov ľahší než jeho súperi. Bohužiaľ sme mu asi nepriniesli šťastie, pretože práve celkom rýchlo z turnaja vypadol.
Ubytovanie ste riešili v podobe Couchsurfingu. Aké skúsenosti ste s ním mali? Odporučil by si ho aj ostatným? *(ak ste sa so slovom couchsurfing ešte nestretli, význam uvedený dole)
Jasné! Skúsenosti len tie najlepšie. Vždy, keď sa týmto spôsobom ubytujete u niekoho doma, je to veľmi obohacujúce. Nie len pre vás, ale aj pre nich – a preto to vlastne aj obe strany robia Váš „domáci“ sa vás často ujme do väčšej miery, než by ste čakali. Mnohí vás prevedú po meste, ukážu vám kde je dobré jesť lokálne veci, nakupovať výhodne, prípadne s vami aj sami doma niečo uvaria. A raz v Malajzii nás dokonca náš domáci vzal zadarmo na preteky formule F1 :-)) Couchsurfing vám pomôže odhaľovať svet na cestách oveľa rýchlejšie a viac do hĺbky, než pri cestovaní skrz hotely.
Čo ťa v Japonsku najviac šokovalo?
Že to tam nie je až taký high-tech svet, ako sme čakali. Keď tam idete, čakáte pomaly, že vás tam budú obsluhovať roboti a po ceste budú behať robotické pokémony, ale nič také sa tam nedialo. S výnimkou rýchlovlakov a spievajúcich vyhrievaných záchodových dosiek to tam bolo takmer ako u nás. Hoci, ešte by sa dalo povedať, že 90% osôb tam vlastní iPhone a v zime si doma vykurujú klimatizáciou, pustenou na opačný chod – to nás trochu zaskočilo.
Hovorí sa, že na Slovensku sú najkrajšie ženy. Na blogu ste písali, že v Japonsku je ťažké sa do nich nezamilovať. Sú naozaj také krásne?
Nádherné, nádherné – aspoň teda, dokiaľ neotvorili pusu alebo nezačali kráčať. V Japonsku je totiž taká zvláštna móda a dievčatá si nechávajú doničiť zuby, aby ich mali poriadne nakrivo (taký opak rovnátok – vraj je to roztomilé). Navyše naschvál aj šmatlajú so špičkami nôh k sebe – z toho istého pokriveného ideálu krásy. Ale na fotky sú inak dobré
Navštívil si množstvo japonských reštaurácií a bistier. Ktoré špeciality sa naozaj oplatí vyskúšať a ktoré už nikdy nedáš do úst?
Vieš čo, pýtaš sa zlého človeka – ja by som do úst vložil čokoľvek :-)) V Japonsku sme ale prakticky nenašli nič, čo by nám nechutilo (na rozdiel od Číny napríklad) – varia tam výborne. Či už vynikajúce čerstvé sushi z desiatok druhov rýb a morských plodov, alebo ich známe sýte polievky typu „ramen“. Bola to radosť sa tam stravovať – len keby všetko nebolo tak 3-4 násobne drahšie než u nás na Slovensku.
Chýbalo ti niečo zo Senice v zahraničí? A naopak, čo by si priniesol z Japonska do Senice?
Išli sme tam len na desať dní, takže mi ani nič nestihlo začať chýbať. Ak by som tam bol ale na dlhšie, určite by som sníval o bryndzových haluškách No a do Senice by som dotiahol jednoznačne Onsen kúpele a spravil z toho celoeurópsky hit! Len keby to tu mal kto živiť, tam stál vstup asi len 3 eur na osobu :-))
Ďakujem za tvoj čas Jari a veľa zážitkov na ďalších cestách, budem ťa sledovať.
Vďaka Na jeseň nás s Vaškom čaká ďalší veľký výlet na opačnú stranu sveta, tak držte palce, aby sme to opäť prežili v zdraví.
To určite budeme Ak vás interview zaujalo, viac o Jarovej a Vaškovej ceste po Japonsku si môžte prečítať na ich blogu: www.japonsko2013.cz
*Couchsurfing je sociálna sieť, prostredníctvom ktorej si ľudia po celom svete navzájom zadarmo ponúkajú svoje gauče na prespanie, a tak predstavujú svoju kultúru noclažníkom a zároveň spoznávajú tú ich.
Autor článku: Sim, Senicaplus.sk
