V polovici júna sa celou dedinou Veľké Leváre niesli príjemné melódie. Obyvatelia mali pocit, že si doma pustili Repete.
Navzájom sa pýtali „..čo sa deje?“ Asi nepostrehli hlásenia v miestnom rozhlase. Členky JDS pozývajú seniorov na tancovačku – na juniáles. Sem- tam si po ceste domov zanôtili “… babičkin prekrásny úsmev, spomienky romantické… … Júlia si slnko v sieti, Júlia si čarovná…“
Všetko bolo pripravené. Na ihrisku vyhrávala kapela Len taký fukot. Slinky sa zbiehali nad dobrôtkami. Navarený srnčí guláš, grilované klobásy a ražniči. Na zdravíčko vínečko a nealko. Organizátorky nezabudli na mlsné ženské jazýčky. Napiekli chutné koláče a zákusky. Okolo druhej popoludní sa začalo ihrisko zapĺňať. Na prvom juniálese sme privítali vzácnych hostí z krajskej a okresnej organizácie JDS pani Ž. Lomnickú , R. Mrázovú a milých našich priateľov z družobnej organizácie seniorov zo susedného moravského Lanžhota. Pobaviť sa prišli seniori zo Stupavy, Malých Levár, Vysokej pri Morave, Malaciek, Závodu, Plaveckého Mikuláša, Záhorskej Vsi a hlavne dobrú náladu rozsievali domáci seniori. Medzi veselých seniorov zavítal i starosta obce pán Štefan Kudlička a prednosta okresného úradu pán J. Mračna, za Združenie Habánsky dvor pán J. Maslim . Pomocnú ruku pri organizácii podujatia podali miestni hasiči a ochotná členka záchranného zboru.
Tancovačka bola v plnom prúde. Príjemné takmer letné počasie dávalo záruku, že všetci sa do sýtosti pobavia. Dobrôtky sa míňali, seniori sa osviežili, pochutnali si na sladkostiach. Lákadlom bola bohatá tombola. No povedzte, netúžili by ste za jeden kúpený tombolový lístok vyhrať mobil či retro rádio? Kozmetické balíčky, obrazy či víkendový chlieb urobili radosť nejednému seniorovi. Čas sa pomaly napĺňal. Z reproduktora sa ozvala pozvánka do posledného kola. Bolo veru poriadne dlhé. Nik neodchádzal z tanečného parketu, tanečníci si len zotierali pot z tváre. Veď kto by nevyužil tento veselý čas na zábavu a tanec? Všetko raz začína aj končí. Aj náš prvý juniáles skončil. Doznievali posledné melódie na rozlúčku. Začínajúcim večerom sa nieslo „ dovidenia a ďakujeme za príjemnú zábavu.“ Seniori sa rozpŕchli do svojich domov.
Domáci seniori mali ešte plné ruky práce. Všetko dať do poriadku. Mesiačik už svietil na cestu, keď sa organizátori rozchádzali. Na samom začiatku padla na členskej schôdzi malá poznámka“.. čo tak si ženičky trocha zagrepčiť…“ a pripraviť zábavu pre seniorov. Bol to dobrý nápad. Určite sme týmto juniálesom začali tradíciu ďalších veľko – levárských tancovačiek. Tie ďalšie budú možno lepšie, veselšie, ale táto bola prvá a bol super.
Záverom chcem poďakovať celému výboru JDS vo Veľkých Levároch a ochotným členkám organizácie, ktoré priložili ruku k dielu. Pár týždňov mali plné ruky práce, aby bolo všetko pripravené tip – top. Kopec starostí čo navariť a napiecť, zháňanie tomboly, organizácia celej tancovačky – to bola makačka. Dobrá nálada, plný parket a rozspievaní seniori boli odmenou za túto vynaloženú námahu.
Záverom trochu záhoráckeho humoru – len tak na zasmiatie. Jeden taký echt záhorácky.
Babka rozpráva vnučke rozprávku o princovi na bielom koni. Vnučka sa pýta.
„ Babka aj ty si čakala princa na bielom koni?“ Smutná babka odpovie:
„Ej veru čekaua, čekaua, ale došeu enem kúň.“
Veselé záhorácke melódie:“ Ket zavrem oči tak na friško, enem tebja vidzím Maryško.
Chodzíš do mých snú ty moja myško Maryško… „
Otília Hájková
