,,Prvá manifestácia sa uskutočnila 23. novembra 1989 pri soche Panny Márie. Protesty potom pokračovali každý večer, i keď boli monitorované príslušníkmi Štátnej bezpečnosti a kontrarozviedkou pohraničnej stráže,“ spomína známy výtvarník Jozef Chrena, ktorý sa na týchto protikomunistických akciách aktívne zúčastňoval.
Protestujúcich občanov podľa jeho slov stále pribúdalo. ,,Keď sme 30. novembra prišli na prvý míting do Senice, kde založili VPN (Verejnosť Proti Násiliu, pozn. redakcie), boli prekvapení, že my už sme v Moravskom Svätom Jáne založili Občianske Fórum. V nasledujúcich dňoch sme pomáhali zakladať VPN v okolitých dedinách a organizovať mítingy,“ približuje novembrové udalosti J. Chrena.
Začiatkom decembra, presne 8. 12., ľudia z Moravského Sv. Jána prvýkrát pricestovali cez Mikulov do Hohenau a nadviazali kontakt s predstavitešľmi tejto rakúskej obce. ,,Tam vznikla i myšlienka stretnúť sa pri rieke Morave, čo bolo dovtedy neslýchané,“ vysvetľuje Jozef Chrena. Stretnutie naplánovali na Vianoce ako ,,Vianočný pochod slobody“. Obrovské úsilie však vyšlo nazmar, pretože pochod nebol povolený a jeho iniciátori boli v médiách očierňovaní miestnymi prisluhovačmi ŠTB a pomocníkmi pohraničnej stráže, že im rozbíjajú okná a trávia psov. ,,Samozrejme, nebola to pravda. Pravidelne nám chodili anonymné vyhrážky a hrozby likvidáciou. No my sme nepoľavili a bojovali sme ďalej. Pochod slobody sa nám nakoniec podarilo naplánovať a uskutočniť 30. decembra 1989,“ dodáva J. Chrena.
Pri rieke Morave
,,Moravský Svätý Ján zdraví Hohenau“ – transparent s týmto nápisom niesli pred 25 rokmi obyvatelia Moravského Svätého Jána k hraniciam s ostnatými drôtmi, ktoré ich obec oddeľovali od rakúskej obce Hohenau. Dostať sa v období budovania socializmu z Moravského Jána do Hohenau bolo možné len na špeciálne povolenie. Most cez rieku Moravu neexistoval, jedinou možnosťou boli člny. Väčšina občanov sa však nedostala ani k samotnej Morave, pretože hneď za miestnym družstvom začínalo prísne strážené hraničné pásmo. Po páde komunistického režimu sa obyvatelia oboch obcí konečne mohli slobodne stretnúť, objať a potriasť si rukami ako dobrí susedia.
,,Na prvom pamätnom stretnutí sa za slovenskú stranu zúčastnilo asi 15 tisíc ľudí a za rakúsku asi 2000 ľudí. Pochod viedol z obce Moravský Svätý Ján k rieke Morava, vzdialenej 5 kilometrov,“ približuje J. Chrena. Rakúski predstavitelia sa na slovenskú stranu previezli s pomocou ich hasičského zboru na loďkách a obyvatelia Moravského Sv. Jána ich privítali chlebom, soľou a slivovicou. Atmosféru dotvárala dychová hudba Večerka. ,,Hostia priviezli tropické ovocie a sladkosti. Prišiel starosta Hohenau pán Gajda, tamojší pán farár i miestni poslanci. Zvítanie bolo veľmi srdečné a spontánne,“ dodáva J. Chrena.
Tisíce ľudí v ten pamätný deň videlo rieku Moravu po prvý raz a tam vznikla aj iniciatíva prepojiť dve obce a krajiny mostom. Pamätný pochod slobody je považovaný za najväčšie revolučné zhromaždenie ľudí na Záhorí a prekročením železnej opony padlo pomyselné nepriateľstvo medzi susedmi.
Miroslava Kovaríková, partnerský týždenník Záhorák
