Jednou z nich je Alžbetka Ovečková, mladé a usmievavé dievča zo Šaštína-Straží, ktorá sa už skoro 12 rokov venuje bojovému umeniu – karate a stále zbiera jeden úspech za druhým.
Karate je v súčasnosti čoraz viac populárne nielen u mužov, ale aj u žien. Súťažiť sa začalo v 50. rokoch 20. storočia, ženy sa začali zúčastňovať na súťažiach o niečo neskôr. Alžbetka, kedy a akým spôsobom si sa ty dostala ku karate?
Áno niekedy mám pocit, že sa to vymieňa a súťaží pomaly viac žien. Ja som sa dostala ku karate keď som mala čerstvých 7 rokov a to prostredníctvom jedného spolužiaka, ktorý cvičil v Senici. Tak som sa šla pozrieť na tréning a na tom ďalšom som už cvičila.
Prečo práve karate? Čím ťa tento šport zaujal?
Karate preto, lebo je to pre mňa zaujímavý šport hlavne svojou históriou. Mám rada veci s významom a v karate v každom jednom pohybe je význam a kus histórie.
Turnaj v karate môže zahŕňať súťaž v kumite alebo kata. Aký je medzi nimi rozdiel a ktorý z týchto dvoch ťa viacej oslovil a prečo?
Kumite je boj zo súperom a kata je zostava techník s imaginárnym súperom. Ja súťažím v kata aj keď na tréningoch robím aj kumite. Kata preto, pretože tam sú prísnejšie kritériá a celkové presné prevedenie. A kumite ma baví, ale iba na tréningoch, kde nedostanem trest za tvrdší kontakt.
Ako vyzerajú tvoje tréningy a ako často trénuješ?
Trénujem 4x do týždňa + posilka. Tréning vyzerá tak, že prvých 20 minút je rozcvička, potom prejdenie základných techník a každý tréning je zameraný na niečo iné napríklad na výbušnosť, alebo na silu, kondíciu… a ďalšiu hodinu prechádzame kata a dolaďujeme detaily. Tréning trvá hodinu a pol až dve hodiny.
Vyžaduje si tento druh športu aj špeciálny jedálníček alebo nejaké iné požiadavky?
V podstate nie. Treba ako pri každom športe jesť zdravo a vyvážene, ale keď si občas dáte domácu slaninku sa nič nestane.
Pri tomto športe určite trénuješ nielen na tréningoch, ale aj doma vo svojom voľnom čase. Ako to spájaš so školou, rodinou a priateľmi?
Áno a čo mi teraz veľmi pomohlo aj počas školy cez telesnú výchovu mi vyšiel vyučujúci v ústrety. Je to časovo náročné, keď ste v škole do 15:30 a o 17:00 už idete na tréning a prídete večer, ale dá sa to zvládnuť a rozplánovať. S rodinou som, bohužiaľ, zväčša iba na sviatky a s priateľmi voľné víkendy, keď práve nemám žiadnu súťaž.
Kto na tvoj športový rast najviac vplýva? Rodičia, tréner, alebo sa dokážeš motivovať aj sama?
Rodičia, keďže ma veľmi podporujú a umožňujú cestovanie na tréningy a súťaže, ale hlavne môj tréner, ktorý vie zo mňa dostať maximum, ktoré by som zo seba ja sama nedostala.
Pri jednotlivých cvikoch sa v karate vydávajú rôzne zvuky, ktoré majú svoje opodstatnenie. Vysvetlíš nám aké a kde sa to v tebe vôbec berie?
Výkrik sa používa pri technikách, ktoré majú byť najsilnejšie a majú mať najtvrdší účinok. Ako sa to vo mne berie? No zdanie niekedy klame. Veľa ľudí mi už povedalo, že na prvý pohľad vyzerám ako malé krehké žieňa, ale skôr mám záľubu v bojových športoch a zbraniach.
Pri tomto športe aj veľa cestuješ. Ktoré krajiny si už navštívila a ktorá z nich ťa najviac oslovila?
Cestovanie na tomto športe takisto zbožňujem, pretože som sa dostala na miesta, kde by som asi sama nikdy nešla. Bola som napríklad v Azerbajdžane, Turecku, Španielsku, Portugalsku. Najviac sa mi páčilo Portugalsko aj vzhľadom a aj spôsobom života, ktorý sa v každej krajine líši. Teraz sa v novembri chystám zabojovať o miestenku do Indonézie, tak snáď to vyjde.
Na facebooku máš založenú svoju vlastnú fanpage, ktorá má viac ako 3000 priaznivcov. Sú tu fanúšikovia len zo Slovenska alebo máš aj fanúšikov z iných krajín?
Mám tam na svoje prekvapenie viac zahraničných fanúšikov než slovenských. Z rôznych krajín ako napríklad Irak, Azerbajdžan, Japonsko, Amerika, Kanada, Anglicko, Portugalsko, Nigéria a mnohé ďalšir… zo Slovenska tam možno mám okolo 1000 ľudí.
Čo považuješ za svoj najväčší športový úspech?
Určite výhru na Majstrovstvách Európy, ktorá všetko odštartovala a dala mi úplne iné možnosti.
Aké máš ďalšie ocenenia?
Som 7- násobná majsterka Slovenska, 8-násobná majsterka Českej republiky, víťazka európskeho pohára, niekoľkonásobná víťazka slovenského pohára a rôzne ďalšie európske súťaže.
Máš nejaký zaručený recept na výhru?
Získať sebavedomie prostredníctvom telocvične. Keď pretekár vie, že má natrénované, vyžaruje z neho také sebavedomie, ktoré presvedčí aj rozhodcov, že nikto iný okrem neho by nemal stáť na stupni víťazov.
Tým, že ovládaš karate, máš určitú výhodu v prípade obrany seba alebo iných. Už si niekedy využila toto bojové umenie aj v súkromnom živote?
Zatiaľ našťastie nie, ale dúfam, že keby taká situácia nastala, vedela by som, čo mám robiť.
Robíš aj iné športy ako doplnok ku karate? Je to skôr pre uvoľnenie alebo ako doplnok ku tréningu?
Plávam, tancujem a hrám na klavír. Je to aj na uvoľnenie, ale zároveň mi to pomáha aj pri tréningu. Plávanie na kondičku a uvoľnenie, tancovanie na rytmus v kata a klavír na trpezlivosť a precítenie každého pohybu.
Alžbetka, ty si teraz v maturitnom ročníku. Chcela by si sa karate naďalej venovať aj po skončení strednej školy?
Samozrejme, na to sa teším celé roky. Nebudem musieť dennodenne byť v škole aj keď idem na vysokú školu a budem sa môcť venovať naplno tréningom
Určite máš vytýčené ciele do budúcna, prezradíš nám aké?
Umiestniť sa na Majstrovstvách sveta a začať sa umiestňovať na Premiér ligách, ktoré sú konkurenciou asi najťažšie so staršími, skúsenejšími pretekármi. To je z karate cieľov asi všetko.
Kedy a kde ťa môžeme najbližšie stretnúť?
Súťaží na Slovensku veľa nemávam, ale rada sa zúčastňujem rôznych podujatí, kde som pozvaná, ako bol napríklad Challenge day v Senici a podobne.
Čo by si chcela odkázať čitateľom spravodajského webu Záhorí.sk?
Aby aj oni našli niečo, čo ich bude napĺňať a pomôže aj v ťažších chvíľach a samozrejme úspešný nový rok 2015.
Ďakujeme za rozhovor a prajeme veľa ďalších úspechov.
Ivana Horinková
