Klárka Štefanovičová bude prvá, ktorá nám porozpráva niečo o sebe, o umení a ktorej diela si môžete pozrieť trošku nižšie.
Klári, všetci vieme, že máš pravdepodobne niečo spoločné s umením, keďže budeš ako prvá “vyspovedaná” pre tento nový seriál o výtvarníkoch zo Senice, ale mohla by si sa nám prosím ešte trochu bližšie predstaviť?
Samozrejme, ešte raz veľmi pekne ďakujem, že ste ma oslovili ako prvú. Veľmi si to cením. Volám sa Klára Štefanovičová a momentálne navštevujem prvý rok VŠVU – Katedru grafiky a iných médií. V budúcnosti by som sa rada venovala ilustrácii, komiksu, animácii, poprípade grafickému designu, ktorý som študovala na strednej škole (SŠPU Hodonín u MgA. Žúrka).
Ako si sa vlastne dostala k maľovaniu? Tatko,maminka výtvarníci alebo si pani učiteľka v škôlke všimla výnimočne šikovné copaté dievčatko, ktorého obrázky sa silno odlišovali od kresieb slniečok svojich spolužiakov?
Z rodiny ma k výtvarnu viedla vždy skorej maminka, kreslila mi (aj sestre) princezničky, zvieratká a podobne. Keď som bola malá som nemala vôbec rada ZUŠ-ky, výtvarné krúžky a podobne. Na základnej škole ma ale výtvarná bavila veľmi a robila som obrázky aj za spolužiakov nie preto že by to bola od nich forma šikany alebo čo ale preto, lebo ma to bavilo. Tak som sa chcela dostať na strednú umeleckú školu, čo sa mi, vďaka Bohu, podarilo.
Kto alebo čo ťa najviac inšpiruje pri maľovaní,kreslení?
Môj priateľ, pretože vďaka nemu som v kreslení našla cestu, po ktorej chcem ísť. Predtým som kreslila a tvorila len do školy, bez väčšieho záujmu, alebo predstavy, že sa budem tým živiť a navštevovať vysokú školu. Nebyť jeho asi som bola teraz niekde zamestnaná a sama pre seba si vo voľnom čase nekreslím. Sám kreslí a je pre mňa vzorom, motiváciou a inšpiráciou zároveň.
Naša profesorka fyziky hovorí,že má matematickú deformáciu. Vždy ,keď vojde do miestnosti musí spočítať koľko je tam okien, svetiel a všetkého čo je vlastne spočítateľné. Ovplyvňuje aj tvoj silno vyvinutý zmysel pre umenie tvoj každodenný život? Pociťuješ už pomaly nejakú tú profesionálnu deformáciu?
A ako! Hlavne keď vidím billboardy, plagáty knihy, reklamy apod., prvé čo si všímam je grafická úprava – aký typ písma je použitý, či je dobre zarovnané, farebnosť, kompozíciu, použité výtvarné prostriedky… Niekedy sa až hanbím za to, aké “škaredé” veci prevládajú na našom území a mrzí ma, že je všetko o účelnosti, bez žiadnej estetiky.
Keď zoberieš do ruky štetec, ako sa cítiš?
Štetec beriem do ruky len veľmi málo, používam skorej ceruzky, fixky, perá, PC. Moje pocity sú rôzne – záleží od toho pre koho to robím. Väčšinou mám ale pocit, že aspoň niečo robím, že len zbytočne nemrhám časom.
Čo najviac používaš pri tvorení? Plátno, štetec alebo niečo úplne iné? Preferuješ skôr vlastnú tvorbu alebo uprednostňuješ skôr interpretácie diel iných autorov?(nechávaš sa nimi inšpirovať)
Ako som spomenula vyššie, že nepoužívam veľmi štetce, tak plátno už vôbec nie. Ja študujem grafiku, kde sa používajú rôzne materiály (meď, zinok, lino, drevo, fólie…), do ktorých sa následne pomocou rydiel ryje daný motív. Po nanesení farby sa tlačí na papier. Existuje mnoho spôsobov tlače, ktorými nechcem nikoho zaťažovať, každopádne u svojej tvorby sa riadim tým čo sa práve deje u mňa v živote, rada kreslím výjavy zo života ako napr. pohľady na jedlo, do izieb, okná,… Používam hlavne kresbu podobnú komiksu – štylizované postavičky, čiernu, bielu farbu a rastre. Toto vždy doplním o nejaký farebný tón v detailoch (viz. obrázok s ľuďmi pri stole). Samozrejme používam aj iné techniky, no momentálne idem skorej týmto smerom.
Máš nejakého obľúbeného umelca? Čím ťa oslovila jeho tvorba? A naopak, vedela by si si vybrať zo svojej tvorby jeden obraz, ktorý pre teba znamená najviac?
Jednoznačne Egon Schiele, páči sa mi spôsob využitia linky v jeho diele. Ďalej autor komiksov Craig Thomson (Habibi, Pod dekou). Je toho viac, môj priateľ je ten najobľúbenejší :). A z vlastnej tvorby? Všetko to, čo som robila s láskou mám rada a znamená to pre mňa veľa. Nechcem tým povedať, aká som super úžasná výtvarníčka a tak, viem, že na sebe musím makať, len chcem povedať to, že aj veľmi zlé veci sú pre mňa dôležité – ukazujú mi chyby, ktoré som robila a upozorňujú ma, ak ich stále robím, posúvajú ma ďalej. Ďalej to beriem tak, že každý môj obrázok má v sebe kúsok zo mňa – je to také moje decko a rodičia majú svoje deti radi, teda mali by.
Koľko hodín denne, týždenne, mesačne tráviš pri stojane?
Pri stojane 5 hodín každý pondelok na Figurálnej kresbe. Inak tvorím za stolom a to denne
Ďakujeme Klárke za rozhovor, držíme jej palce! V druhom diely sa môžete tešiť na ďalšiu talentovanú výtvarníčku, ktorá má s Klárkou spoločnú lásku k umeniu ale jej štýl kreslenia, maľovania a tvorenia je úplne iný.
Sabinka
Článok uverejnil partnerský portál Senica+
