Pejo Vidlár: CHLAST
Nebyuo to první krát,
dostal´s aj dostaneš kopu rád.
Že alkohol ludstva kefa,
šak očiščí ťa, jasná trefa.
Ke čovjeku a k jeho rastu
všelico je treba, no bez chlastu,
co si budem namúvat,
sa nebude žádný čovjek nadúvat.
Pjekné robky, teda dámy,
s likérem aj cosi dávajú mi.
Trošku rumu v pocheraji,
srdce jejich a si v ráji.
Od tej zralej vínej révy,
roztáhnú sa žily, cévy.
V sparném léce z vína strik,
oceniu bys jako nik.
A co ten do zlatova pivný mok?
Do neokúsí, to je cvok.
Pro zdraví a ledviny,
propláchneš ich bez viny.
Poznáš chvíle opojeňá,
ket frťany šecko zmňeňá.
V módze je fčil ten hárd drink,
hubje chuc a uchu cink.
Nosu závan, radosc v těli,
čože by ste ešče sceli?
Naštartuje hubu, reč,
starosci sú rázem preč.
Od ovocá destilát,
na srdci ťa bude hrát.
Ket je núdza, vjeru tak,
aj z esencie púldecák.
Pro ty chvíle najdrachší,
sú bublinky ve flaši.
Vychuadzené v štíhlém glásy,
aj abstinent vjeru dá si.
A ket prachú v buxli grča,
ci od koňaku navre hrča.
V šenku pozveš, ty si frajer,
závidzí ci ceuý majer.
S chlastem, s ním nedá zvíťazit
sú borci, co furt skúšajú ho porazit.
Vjedzá sa tak nalízat,
že zdarí sa im remíza.
Od Mordechaja Marxa známá vjeta,
že: „Alkohol je ludstva metla.“
nepuací, ze špiritusem dál doskáčeš,
protože, dnes už máme vysávače.
September 2015
Rodák z Holíča, dôchodca (64 vek, 176 výška, 127 váha, 536 dôchodok), kariérne odídúc z Bratislavy a žijúc na Záhorí teraz už s naozajstnými zvieratami, čakajúc na smrť, aby ma šľak z politiky netrafil hneď, tak sa liečim veršovaním na všaké aktuálne vážne i nevážne témy, aj v zmuchlanej záhoráčtine.
