Ďaľší zo série rozhovorov o mladých Seničanoch od partnerského portálu Senica+.
Dano, tvoje meno v Senici už asi skoro všetci poznajú, ale mohol by si sa nám na začiatok aj tak v skratke predstaviť?
Ahojte, volám sa Dano Antálek, som zo Senice, mám 28 rokov a som profesionálny tanečník. Tanečne som vyrastal v Senici (asi od 7 rokov) v tanečnom klube Scream u svojej maminy a ocina, kde som sa naučil prvé základy, ako sa hýbať, ktoré ma nakopli tanečne ďalej. Tým, že maminka je bývalá baletka a tatko hudobník a obaja pracujú v podstate v kultúrnej a edukatívnej zložke tohto smeru, nebola iná cesta, len tanec :))
Ako/kde začínal taký dobrý tanečník? Pamätáš si na svoju prvú tanečnú hodinu? Hneď ťa to chytilo, alebo keby ti vtedy niekto povedal, že sa tým budeš živiť, tak by si neveriacky krútil hlavou?
Čo bola moja prvá hodina tanca, si vôbec nepamätám. Ale tak myslím, že babský kolektív sa mi od začiatku páčil, keďže som bol malinký zubatý maskot. To bol môj štarter :)) Taakže moje prvé tanečné kroky boli inšpiratívne.. cez základy ľudových tancov, španielskych, moderných a veľa tanečných klipov v tej dobe, som začal uvažovať o Hip Hope, ktorému sa ako tanečnému štýlu venujem dodnes. Preto píšem, že najskôr ako tanečnému štýlu, lebo Hip Hop má svoje stavebné piliere – elementy, ako sú Rap, Graffiti, beatbox, djing a Bobying a taktiež svoju kultúru. Čiže áno, chytilo ma to asi v 12ich a odvtedy sa venujem hlavne tomuto smeru.
Je tanec tvoja srdcovka? Ako často trénuješ?
Tanec je moja srdcovka, je spojený s hudbou, s rytmom a vyvoláva obrovské emócie, okrem iného tanec je aj odbor, takže je aj edukatívny a pomáha k rozvoju ďalších činností. Je pre mňa inšpiratívny, dodáva energiu a naviac je to forma prejavu, ktorá neuspokojuje len samého seba. Tanec je v podstate umelecká forma prejavu nie len pre seba, ale hlavne pre obecenstvo. V podstate tancujem, aj keď len obyčajne idem ulicou . Trénovať je nutné, talent bez tréningu je krátkodobá záležitosť, čiže na to, aby si bol dobrý, musíš makať. Ja v podstate trénujem celý týždeň, keďže okrem našich Pastels tréningov ešte aj každý učíme detičky v tanečných školách a tvoríme nové a nové choreografie.. 90% mojej činnosti je spojená s tancom.
Čo považuješ za svoj najväčší úspech doposiaľ?
A čo je môj úspech? Rodina, priatelia a všetci tí naokolo, čo ma majú radi a podporujú ma v tom, čo robím. Úspech je byť zdravý a šťastný. Úspech je aj moja tanečná rodina menom The Pastels. Učíme sa a kráčame vpred celý život, čiže zatiaľ sú to dočasné úspešíky. Všetko, čo vás napĺňa a robí šťastnými je “úspech”,, či už malinký alebo veľký.. Každý máme tento rozmer niekde inde.
Akému štýlu tanca sa venuješ?
The Pastels rodinka vznikla na základe toho, že každý máme svoj tanečný prejav, originalitu a štýl, ktorým sa prezentujeme a to sme dali pod jednu striešku. Nebudem tu škatuľkovať tanečné štýly. Vo svojej podstate ide o streetdance a v ňom máme každý svoju tanečnú zložku, ktorej sa venujeme. Ja rád Choreo a fingertutting.
Čo ťa pri tanci inšpiruje?
Pri tanci ma inšpiruje všetko. Základom je vždy istá vyvolaná emócia, ktorá vás nakopne, naladí, inšpiruje k niečomu, príde múza a vy už svojou schopnosťou v podstate tvoríte, či už v hlave a neskôr celým telom. Čiže inšpirácia je všade, úplne všade. No a keďže hudba je faktor, ktorý je najrýchlejší spúšťač emócií, tak samozrejme najväčšia inšpirácia je v hudbe… tá nás nakopáva vpred..
Čo ti tanec dal a čo naopak vzal?
Tanec mi dal a stále dáva veľmi veľa. Či už sú to nové možnosti, príležitosti, skúsenosti, ľudia, cestovanie, nové emócie a inšpirácie.. a hlavne omladzuje :)))
Ako vyzerá tvoj obyčajný deň?
Keďže dosť lietame do zahraničia, milujem svoje voľné dni, keď sa venujem len svojmu psíkovi. To je moja najväčšia láska, Mia, kríženec staforda s chrtom.. „najvác“ pes. Ona je môj voľný deň a vtedy zabúdam na všetko.
Máš nejaký tanečný sen, ktorý by si si chcel v budúcnosti splniť?
Samozrejme, každý máme svoje sny.. a aj ja, ale tie sa neprezrádzajú.
Ďakujeme za rozhovor a držíme palce Dano!
Sabinka
Článok uverejnil partnerský portál Senica+
