Sobotňajšie ráno, 22. októbra, vôbec nevyzerala prívetivo. Nepríjemné jesenné hmly sa plazili po krajine a nikto by nevsadil ani deravý groš na krajšie počasie nastávajúceho dňa. Po desiatej hodine sa konečne vyčasilo, vykuklo zubaté jesenné slnko a prinieslo nielen teplo, ale aj svetlo do duše všetkým účastníkom Dňa otvorených búd na Vínnej ceste Záhorie, ktorý prebehol v Skalici.
Tento rok prebiehal už siedmy ročník, takže môžeme hovoriť o tradícii. Do akcie popularizujúcej dobré víno Skalického regiónu sa zapojilo 58 vinohradníckych prevádzok.
Naozaj si bolo z čoho vyberať, vína rôznych odrôd, chutí, farieb. Jedno lepšie ako druhé, na svoje si prišiel každý milovník hroznového moku. Aby sme nemuseli svoju koštovkovú púť prerušiť, v jednotlivých búdach bolo pripravené občerstvenie. A pretože nielen jedlom je človek živý, dobrú atmosféru podujatia v niektorých pivniciach umocňovali chytľavé melódie rynúce sa z hudobných nástrojov harmonikárov, cimbálovky ale i country kapely. Okrem ochutnávky vín sme mali možnosť navštíviť pivnice jednotlivých vinárov. Niektoré dýchali novotou, ale našla sa aj taká ktorá bola postavená v prvej polovici 19. storočia a stále slúži pôvodnému účelu. Úctyhodné. Fascinujúce boli prednášky vinárov o celom procese pestovania hrozna a výroby vína. Niektorí boli k svojim výrobkom aj kritickí. V jednej z menších pivníc pri koštovke Rubínu som počul aj nasledovnú repliku:
Navštevník: Prosím si z toho Rubínu.
Vinár: Dám si s Vami.
Po koštovke vinár pozrie na farbu vína proti svetlu a vraví: Lépe vypadá než chutí…
Pre tých, ktorí by podcenili omamnú silu vínneho moku, ale aj pre tých čo ich na vínnej ceste rozboleli nohy bol prichystaný bezplatný odvoz dodávkami, ktoré pendlovali v 6 minútových intervaloch a uľahčovali presun po trase, ktorej prejazd, podľa informácií z priloženej mapky, trval 80 minút.
Všetko dobre vymyslené a zorganizované, počasie na jednotku, je vidieť , že sv. Urban nás má rád. Stúpajúci trend návštevnosti oproti minulému roku asi o štvrtinu svedčí o fakte, že Záhoráci majú víno radi a organizátori celú akciu opäť zvládli na výbornú.
A aby som nezabudol na Psíky z nadpisu. Ulica na, ktorej sa nachádzalo zopár búd sa volá roztomilo – Psíky.
pab
