Slovenskú premiéru mala na nedávnom knižnom veľtrhu Bibliotéka v Bratislave a pár dní nato sme ju privítali v Malackách.
Nie je náhodou, že útla knižka s poetickým názvom Konvália a jej autorka, novinárka a spisovateľka Denisa Fulmeková, prišli práve k nám. Príbeh knihy totiž hovorí o veľkej láske, ktorá sa zrodila v Malackách. O láske medzi židovským dievčaťom Valériou Reiszovou a františkánskym mníchom Rudolfom Dilongom (mimochodom, jedným z popredných predstaviteľov slovenskej katolíckej moderny).
Osudové stretnutie
Písal sa rok 1936. V malackom hostinci Bersón bola beseda so známym spisovateľom, miestnym rodákom Ľudom Zúbkom. Prišla na ňu aj vtedy 19-ročná Valika a o 12 rokov starší Rudolf. Františkán sa jej pri odchode prihovoril otázkou, či má rada poéziu. A tak sa to všetko začalo: láska to bola veľká, vášnivá, zakázaná, čiastočne naplnená a predovšetkým nešťastná.
Po niekoľkých rokoch vzťahu sa mladým zaľúbencom narodila dcéra Dagmar. Bola však vojna a štát posielal vlastných obyvateľov židovského pôvodu na istú smrť. Dilong mal dobré kontakty na najvyššie kruhy vtedajšieho Slovenského štátu, a vďaka tomu uchránil Valiku pred deportáciou do koncentračného tábora. „Až pri písaní Konválie som si uvedomila, ako sú naše životy ovplyvňované dejinami krajiny, v ktorej žijeme. Ako nám často krát tie „veľké dejiny“ komplikujú vzťahy a neumožňujú žiť tak, ako si my predstavujeme,“ povedala pri prezentácii svojej knihy v Malackách autorka.
„To bylo v Malackách veliké haló“
A prečo sa práve ona pustila do napísania tohto príbehu? Nuž preto, lebo sama je jeho pokračovateľkou. Tá maličká Dagmar, ktorá sa narodila z veľkej lásky Valiky a Rudolfa, je jej mama. Znamená to, že Denisa Fulmeková je vnučkou Rudolfa Dilonga. „Deduškom“ však celý život nazývala iného muža; toho, za ktorého sa jej babička Valika, v tom čase slobodná matka so 6-ročnou dcérkou Dagmarkou, vydala. Autorka sa ešte ako dievčatko dozvedela celú pravdu o zložitých rodinných vzťahoch. Babička jej často rozprávala o svojej mladosti. Aj o tom, ako si dokázala obhájiť svoju lásku a ustáť aj tehotenstvo, hoci v tom čase byť slobodnou matkou a mať dieťa s mníchom (to sa v Malackách vedelo), bolo niečo nemysliteľné. Po rokoch však pani Valika dokázala spomínať aj s úsmevom a svojej vnučke hovorila: „To bylo v Malackách veliké haló.“
Za všetkým je…
Emigráciou Dilonga v roku 1945 sa ich životné cesty rozdelili, avšak nie úplne. Dôkazom toho sú listy a fotografie z osobného stretnutia po rokoch. Každému vnímavému človeku sa prirodzene natíska otázka: ako je vôbec možné, že v čase nastupujúceho fašizmu a neskoršieho holokaustu vznikol a niekoľko rokov trval úprimný vzťah medzi židovským dievčaťom a františkánom, ktorý navyše netajil svoje sympatie k ideológii Slovenského štátu? Denisa Fulmeková má jednoznačnú odpoveď: za všetkým je láska.
Ľubica Pilzová, hovorkyňa mesta Malacky
