Dva týždne pred majstrovstvami Slovenska v cezpoľnom behu si ekipáci odskočili do Piešťan na majstrovstvá Západoslovenského atletického zväzu. My, ako členovia AC Malacky, sme sa mohli zúčastniť, ale keďže nepatríme do tejto oblasti, nemohli sme pomýšľať na to, že by sme boli dekorovaní. To nám však neprekážalo, hodlali sme čo najviac popreháňať západniarov. Podarilo sa.
Škoda, že sa nemohla zúčastniť pretekov naša Zuzana Švejdová, ktorá by v starších žiačkach zrejme zvíťazila. Zuzku však pred dvomi dňami zložila choroba. Žiaľ, je to druhá viróza v krátkom čase (predtým maródovala koncom septembra) a niečo je zrejme zlé. Zuzku budeme viac nútiť pestovať životosprávu a budeme do nej opäť tlačiť jej obľúbené citróny, lebo sama ich asi do seba netlačí. V prípravnom období bolo celkom fuk, že na dva týždne vypadla, teraz pred šampionátom v krose to je už omnoho väčší problém.
Ostatní členovia našej ekipy však prišli a vždy ich bolo vidieť v čele. To sme akosi očakávali, veď aj na slovenskom šampionáte budeme mať najvyššie ambície. V Piešťanoch vládlo krásne slnečné počasie. Ranné mrazy sa rozplynuli a my sme mohli bez starostí súťažiť v krátkom oblečení. Aj trať bola veľmi pekná, hoci stále mala ďaleko ku krosu. Dôvodom bola kamenistá cesta na prevažnom úseku trate, preto sme nevideli, že by ktokoľvek obul tretry. Ani my sme tak neučinili. Bežalo sa v lesíku vedľa Váhu a umelého Biskupického kanála. Za Trenčínom je vodné dielo, od ktorého začína svoju niekoľkokilometrovú púť Biskupický kanál, ten sa šinie ako dvojča vedľa hlavného toku Váhu a malý kúsok zeme medzi týmito dvomi riekami vytvára akýsi ostrov. Ten sa končí (alebo začína, ide o to, z akého uhľa pohľadu sa na to dívame) práve v Piešťanoch, kúsok od sútoku Váhu a kanála sa naši bežci stáčali do posledných metrov trate. Kúsok stadiaľ je golfový rezort, to by bola paráda, keby sa bežal kros tam. Keďže bežecké preteky sú asi jediný druh športu, ktorý sa na inak celkom zbytočných golfových ihriskách dá robiť. Preteky mali fajn atmosféru, stretli sme mnoho známych, organizácia nemala chybu, hoci ozajstné krosové preteky by mali predsa vyzerať inak.
Ako prvé z našej ekipy nastupovali na svoju súťaž mladšie žiačky Michaela Salayová a Timea Morávková. Obe vyzerali pred štartom nervózne. Ale bola to skôr len predštartová koncentrácia. Miška vedela, že má vedľa seba viacero súperiek, ktoré v mladom veku zbehli dobré časy. Z Jablonice to bola naša kamarátka Lucka Režnáková, z Brezovej Adriána Vašková, z Nových Zámkov Laura Tomanová, z Partizánskeho Simona Seidlová a mohli by sme pokračovať. Proste zo západného Slovenska registrujeme niekoľko nádejných mladších žiačok, s ktorými dnes Miška mala zviesť boj. Pravda, nezabúdame na Timejku. Tú však nepovažujeme za vytrvalkyňu Miškiných kvalít, jej sila je predovšetkým v kratších tratiach a do budúcna sa profiluje, ako nádejná strednotratiarka. Tá mala iba bojovať čo to šlo, ale nerátali sme u nej na popredné priečky.
Napriek tomu to bola Timea, ktorej sme trochu prehnali žlč po štarte – keď sme ju nabádali, aby sa držala vpredu a „nezašívala“ sa vzadu. Timka počúvla a držala sa na dostreľ svojej ekipáckej „sestry“ Mišky. Sama Miška zvolila vyčkávaciu taktiku, úvodné stovky metrov sa držala za Luckou Režnákovou a jednou pretekárkou, ktorú sme nepoznali. Z pohodlnej tretej pozície sledovala, ako sa tie dve medzi sebou preťahujú o každý štvorcový meter zeme medzi dvomi vodnými tokmi. A kúsok za ňou bežala Timka v závese za duom Vašková, Tomanová. A vyzerala veľmi dobre, nuž sme ju nabádali, aby skúsila, keď už teda sa jej tak fajnovo ide, dotiahnuť tri baby pred sebou. Medzitým Miška začala koncertovať. Prebiehanie po hrádzi sa končilo a blížila sa otočka kúsok od sútoku, po nej nasledovalo len niečo vyše sto metrov do cieľa. Naša mladšia žiačka zapla na plný plyn a obom dievčatám ukázala chrbát. Do cieľa dobehla s jasnou prevahou na prvom mieste a akiste mala v talóne ešte veľa síl. Z plných síl finišovala na štvrtej pozícii Timejka a ak by sa bežalo ešte kúsok, bola by to ona, ktorá by získala tretiu priečku. Takto dobehla tesne štvrtá, ale nič to. Už fakt, že zdolala mnoho iných súperiek, ktoré boli podľa našej mienky vytrvalostnejšie ladené, ako Timea, je výborné. Timka nemá veľké šance na majstrovstvách Slovenska uspieť medailovo, ale môže rozhodne čeriť hladiny. A to bude fajn pred začiatkom halovej sezóny. Obe naše mladšie žiačky podali výborný výkon a ukázali, že o dva týždne v Šamoríne môžu predviesť pekné veci.
Marek Ondrovič medzi dorastencami predviedol takticky zlý výkon. Začal na štvorkilometrovej trati veľmi svižne, potom zvoľnil, ale už to bolo pomalé až príliš. Nechápeme, ako môže mať stále problém so zvolením ideálneho tempa. Kruci veď na tých pretekoch treba aj rozmýšľať, to nie je slovenský futbal, kde vám to lieta z ofsajdu do ofsajdu a z autu do autu. Marekov súper Karol Dráfi si dnes jednoznačne zaslúžil vyhrať, Mareka využil ako svojho ťahača, akurát, že mu to Markos odtiahol celé sám. O to by ani nešlo, ale Markos bežal druhé kolo veľmi pomaly a netechnicky. Po predošlých pretekoch, kde sa Marek najprv schoval za iných bežcov a potom útočil, teraz bol neistý a vyplašený, lebo bol na čele pretekov. A to mu zväzuje ruky, tam sa on necíti dobre. Nuž, musí sa chalan učiť a musí si zvykať. Dnes sa vraj necítil dobre v rozcvičke, trápila ho aj únava. Nevadí, do majstrovstiev Slovenska zostávajú dva týždne, tam to bude iná káva.
Jakub Valachovič a Jakub Kopiar nastúpili spoločnom behu na šesť kilometrov, Valachovič pravda za mužov, Kopiar za juniorov. Od začiatku bola naša dvojica vpredu a kontakt s nimi držal iba Matúš Kompas, okrem iného aktuálny matrikár na Slovenskom atletickom zväze. Držal sa však znamenito, až v druhom kole začal s chalanmi strácať kontakt, štyri kilometre prebiehali obaja Jakubovia už osamotene. V treťom kole zvoľnil aj Kubo Kopiar, u ktorého sme boli radi, že vôbec bežal. Veď v týždni to vyzeralo, že bude chorý, ale šlo iba o únavu, ktorú jednodňovým odpočinkom vypudil. Dnes bežal opäť výborne, ale aj Valachovič je na tom dobre, nuž sa potvrdzovalo, že ešte to nestačí na v pohode bežiaceho staršieho ekipára Jakuba. Ten si v závere kontroloval svoj beh a pomerne suverénne zvíťazil. Kubo dobehol druhý, ale ako prvý junior.
Máme teda za sebou ďalšie krosové preteky, o týždeň plánujeme štartovať na behu Lamač – Stupava, baby by mali bežať preteky v rámci detských kategórií v Stupave. O dva týždne čakajú našu ekipu krosové majstrovstvá Slovenska, vrchol jesene. Potom sa všetci vrhneme na zvyšné kondičné novembrové týždne a v decembri začneme výrazne „dráždiť“ rýchlosť s vidinou blížiacej sa halovej sezóny. A pravda – Kuba Kopiara čaká v decembri ešte európsky šampionát v krose v Šamoríne.
/ekipa/
