Kniha Záhoria 2016 Konvália doviedla jej autorku opäť do Malaciek. Denisa Fulmeková tentoraz navštívila štátne gymnázium a študentom pútavo rozpovedala príbeh zakázanej lásky židovského dievčaťa Valérie Reiszovej a františkánskeho mnícha a básnika Rudolfa Dilonga.
Svoje rozprávanie spestrila mnohými zaujímavosťami o živote a umeleckej tvorbe oboch hlavných hrdinov, ale aj o tom, prečo sa rozhodla pre napísanie knihy, čo ju ovplyvnilo pri výbere názvu a čo viedlo k reedícii básní svojej babičky Valérie.
Novinárka a spisovateľka Denisa Fulmeková sa v rámci svojej literárnej tvorby venuje rôznym žánrom. Jej prvotinou bola zbierka poviedok Tak čo teda?, ktorá vyšla pod pseudonymom Mina Murrayová. Neskôr vydala zbierku poézie Som takmer preč, zborník Evropský fejeton, poviedkovú antológiu Sex po slovensky. Na konte má však i mnoho úspešných románov ako sú Dve čiarky nádeje, Jedy, Topánky z papiera, Materská, Štrikovaní frajeri, ale aj Magická sila sviatkov alebo receptár Magická sila bylín. K autorkiným posledným dielam patrí úspešná Konvália a reedícia básní Valérie Reiszovej, o ktorých prišla porozprávať študentom 3. a 4 . ročníka malackého štátneho gymnázia.
Príbeh zakázanej lásky
Denisa Fulmeková veľmi pútavým a zaujímavým spôsobom za pomoci fotografií z rodinného albumu i vlastných spomienok priblížila gymnazistom skutočný príbeh osudovej lásky z knihy Konvália, ktorý čerpala zo svojho rodinného prostredia. Hlavnými hrdinami sú totiž jej starí rodičia Valéria Reiszová a Rudolf Dilong, ktorí sa spoznali v roku 1936 na besede s malackým rodákom Ľudom Zúbkom. Ich stretnutie prerástlo do zakázaného vzťahu židovského dievčaťa a františkánskeho mnícha, pre ktorý v medzivojnových Malackách nebolo pochopenie. Napriek tomu sa z ich lásky narodila dcéra Dagmar. Rudolf Dilong však v roku 1945 emigroval do zámoria a Valéria zostala s dieťaťom sama. Neskôr sa ako slobodná matka so 6-ročnou dcérou vydala. Osudová láska po rokoch znovu ožila vďaka listom Valérii od Dilonga. A práve tie sa u študentov gymnázia stretli s najväčším záujmom. Niet sa čo čudovať, pretože z prečítaných úryvkov cítiť nielen lásku, ale i pokoru: „Ako by som ťa nemal milovať pri toľkej tvojej šľachetnosti, pri toľkom pochopení, ktoré máš pre utrpenie jedného úbohého tvora, čo ho osudy bili od počiatku a bijú vždy. Moja láska pri našich diaľkach je už len láskou ukrižovaného. Som ti vďačný za všetko. Viem trpieť a viem si ceniť tvojich životných útrap a úpätí, ktoré ťa skoro udusili. Preto si hodná lásky a obdivu, preto si krásna.“
Rudolf Dilong sa na Slovensko už síce nikdy natrvalo nevrátil, v roku 1969 však prišiel do Viedne, kde sa stretol s Valériou, svojou dcérou Dagmar i s vnučkou Deniskou. Počas tejto cesty navštívil i Bratislavu, a práve vtedy vznikla fotografia použitá na obálke knihy Konvália. Ako autorka uviedla, snímka zachytáva okamih ideálneho stavu. „Takto tam mohli žiť matka, otec a dcéra.“
Prečo práve Konvália?
Netradičný názov má svoj dôvod a beseda dala prítomným odpoveď aj na túto otázku. „Keď som vymýšľala názov, premýšľala som, že by to malo byť niečo také pútavé, komerčné, niečo, čo ľuďom hneď udrie do očí, ale napokon som zvolila taký nebombastický názov Konvália.“ Vo vydavateľstve ju najskôr odrádzali, ona si však trvala na svojom, pretože knihu s rovnakým názvom vydal aj Rudolf Dilong. „Mám pocit, že v tejto jeho knihe Konvália z roku 1941 je Valéria dosť prítomná, medzi riadkami samozrejme, a v tejto mojej knihe je vlastne hlavnou hrdinkou. Preto som sa rozhodla, že vydám knihu pod takým istým názvom, akú vydal môj starý otec. A samozrejme, že teraz tá pointa nie je tajná, takže som ju vytiahla dopredu, že obom aktérom toho ľúbostného príbehu sa narodila v roku 1942 moja mama.“
Kniha nie je o porušení celibátu
Autorka sa často stretáva s otázkou, či je táto kniha o tom, že Rudolf Dilong porušil celibát, preto vysvetlila študentom aj dôvod, ktorý ju viedol k napísaniu Konválie. „Chcela som tou knihou povedať iba jednu jedinú vec: že vojna je strašná, že zasiahne do osudov ľudí viac, ako si vieme predstaviť, pretože zasiahne nielen do tej generácie, ktorá ju prežije, ale týka sa potom ešte aj potomkov,“ povedala Denisa Fulmeková a dodala: „Túto knihu som napísala, lebo som chcela ukázať, ako vojna hlboko poznamenáva osudy ľudí.“
Umelecká tvorba Dilonga a Reiszovej
Keďže Rudolf Dilong bol básnikom katolíckej moderny, spisovateľka využila priestor i na to, aby študentom priblížila jeho rozsiahlu tvorbu, aktivity v rámci slovenskej poézie, ale aj osobný život. Pristavila sa pri rukopise Mladosť z očistca, ktorý je zamyslením sa nad stratou matky: „Nemal som matky. O matke svojej mám písať? Nepoznal som matky, pol treťa roka som mal, keď umrela. Ako sa mohol vyvíjať môj mladý život bez zásahu matkinej lásky? Mohol som byť milý ako zvieratko, ale nebol som pritúlený. Kde kade ma mohol kde kto menovať sirotou, ale to ma neohrialo.“ Ako uviedla D. Fulmeková, rukopis považuje za dôležitý vo vzťahu k životu človeka, ktorý príde o matku.
Autorka sa nezabudla pristaviť ani pri tvorbe Valérie Reiszovej, ktorá vydala dve zbierky básní napriek tomu, že bola židovka a nesmela publikovať, či inak sa umelecky prejavovať. Rudolf Dilong jej poradil, aby básne vydala pod pseudonymom Ria Valé, a tak vyšla prvá zbierka Muškát a o rok neskôr Môj sen o láske, pričom obe vzbudili veľký ohlas. Na margo reedície týchto zbierok Denisa Fulmeková uviedla: „A keď som dopísala svoj román Konvália, tak mi zišlo na um, že by bolo pekné vydať básne v reedícii.“
Na záver spisovateľka rozpovedala i svoj vlastný príbeh písania. Študenti sa tak mohli dozvedieť, že sa venuje skutočne rôznym témam, ale ako sama povedala, píše vždy to, čo ju baví, čím žije. Ako nám prezradila, najbližšie sa môžeme tešiť na historický román, ktorý práve pripravuje.
Nina Bednáriková
