„Bola to krajina, v ktorej sa narodili naši rodičia,“ znela najčastejšia odpoveď šiestakov zo ZŠ Dr. J. Dérera na otázku, čo vedia povedať o Československu. Vestibul najstaršej školy v meste aktuálne zdobí výstava venovaná storočnici spoločného štátu Čechov a Slovákov.
Keď Slovenské národné múzeum spolu s Českým národným múzeom vyhlásili súťažný vzdelávací projekt pri príležitosti významného výročia, pre školu – ako nositeľa tradície, to bola veľká výzva. A hoci sa právnik, advokát a národovec Jozef Dérer, po ktorom je pomenovaná, zlomového medzníka našich dejín nedožil (zomrel 20. marca 1918), k vzniku prvej republiky dopomohol jeho syn, JUDr. Ivan Dérer.
Nadšenie i obavy z novej doby
Významný politik I. Dérer, ktorý bol v roku 1992 in memoriam vyznamenaný Radom T. G. Masaryka, okrem iného vydával malacké noviny Osveta. Prvé číslo tohto periodika z 11. januára 1919 sa na výstavu dostalo vďaka pedagógovi Antonovi Paštekovi. Vo vitríne pri novinách tróni starý školský rozhlas z roku 1936, fotoaparát, hriankovač, román Babička B. Němcovej či zbierka Kytice od K. J. Erbena, vydané začiatkom 20. storočia. Túto časť výstavy dotvára krasopisom písaná kronika z niekdajšej rímsko-katolíckej dievčenskej školy, v ktorej rádové sestry vincentky zaznamenali udalosti októbra 1918 v Malackách. Zrod Československa predstavoval nielen nadšenie, ale pre niektorých tiež strach a obavy z toho, čo bude. V takomto rozpoložení sa nachádzala aj kňažná Margita Pálffy, manželka Mikuláša XIII. Pálffyho.
Vzácnym exemplárom je osvedčenie o službe z roku 1929, ktoré vydal Ladislav Nádaši Jégé, známy lekár, novinár a spisovateľ, dievčaťu slúžiacemu u neho v kuchyni. Ide o jednu z pamiatok na život obyvateľov Slanice, ktorí začiatkom 50. rokov, po zatopení rodnej obce vodami Oravskej priehrady, hľadali nový domov i v Malackách.
V pamätníku z medzivojnového obdobia zasa nájdeme venovania písané v nemčine, čo je svedectvom, že na Záhorí sa nepoužívala len slovenčina.
Storočná kolíska, listy z vojny aj LP platne
Dôležitú úlohu pri koncipovaní výstavy zohrali samotní žiaci. Spočiatku pre nich vzdialená téma v konečnom dôsledku priniesla nadšenie. Deti zo 6. ročníka začali prinášať rôzne predmety a spustili lavínu, ktorá k aktivite priviedla aj starších žiakov. V rámci hodín dejepisu a občianskej náuky spolu s vyučujúcimi Simonou Hránkovou, Kristínou Mišejovou a Pavlínou Habovou, študentkou histórie a nemeckého jazyka a literatúry, vytvorili precíznu a odbornú prezentáciu chronologicky zahŕňajúcu množstvo historických predmetov z československej éry. A navyše – artefakty dokázali priblížiť aj cez pekné rodinné príbehy.
Z príspevkov detí sa dozvedáme, že originálne formičky na pečenie si mohli dovoliť len v zámožnejších rodinách. Krásny drevený vyrezávaný kríž z roku 1920 dostala prababička od kňaza pri sobáši. „Priniesol som staré peniaze, ktoré môj otec zdedil po svojom otcovi a ten ich získal od svojho brata, bankára. Keď prišla mena peňazí, banka staré platidlá znehodnotila a pracovníkom predala za zanedbateľnú sumu,“ porozprával Tomáš zo 6. B. Ďalší na výstavu prispeli odznakmi a medailami, vysvedčeniami, sériou vyznamenaní zo SNP, listami, mincami, LP platňami, modelmi autíčok, dobovými šperkmi či predmetmi dennej potreby. „Keď boli moja, vtedy 17-ročná prababička s pradedom ešte frajeri, pri prechádzke videli v jednom z výkladov bielu kolísku. Prababičke sa veľmi páčila. Po krátkom čase prišla ako darček pre babičku v balíku. Prarodičia sa vzali a do kolísky vložili môjho dedka, potom v nej spávala moja mama a napokon aj môj brat a ja. A tak tento rok uplynie od narodenia prvého bábätka, ktoré spokojne spalo v kolíske, presne sto rokov,“ vyrozprávala zaujímavý príbeh Sofia zo 6. A. Karin ukázala na zápisník s veršíkmi, ktoré dedko písaval „na vojne“. „A vieš, čomu sa voľakedy hovorilo ísť na vojnu?“ pýtame sa. „Áno, vysvetlili mi to. Nebola to ozajstná vojna, ale mladí chalani sa tam akoby učili všetkému, čo by potrebovali, keby skutočne prišla,“ s úsmevom vysvetlila žiačka. Na klasický list sa zástupcovia mailovej generácie už pozerali ako na archeologickú vykopávku. „Deti, kto z vás ešte dnes píše list perom na papier, vloží do obálky, nalepí známku a pošle poštou?“ znie ďalšia otázka. Bez váhania sa prihlási všetečná žiačka: „Ja! Píšem takto svojej starej mame, viete, ona nechodí na internet.“ Pri fotografiách pionierov sa všetky dievčence zhodnú – rovnošatu by nosiť nechceli: „Takto, ako je to dnes, je to najlepšie.“
Dejinami sme si navždy blízki
Výstava v ZŠ Dr. Jozefa Dérera, venovaná 100. výročiu vzniku Československa, nesie posolstvo a má pre deti veľký význam. Pripomína dôležité dejinné medzníky s osmičkou aj tie bez nej – napríklad rok 1989, Nežnú revolúciu a koniec totalitného režimu, pričom vo vitríne nechýba povestná trikolóra vtedajšieho študentského hnutia. Stala sa súčasťou vyučovania vlastivedy, dejepisu či občianskej náuky. Prezentácia zároveň výraznou mierou prispieva k budovaniu dôležitej kolektívnej pamäti. 1. januára 1993 sa Československo rozdelilo na dva samostatné štáty, Českú republiku a Slovenskú republiku. Napriek tejto nezvratnej skutočnosti máme veľa spoločného a najmä dobré vzťahy. Treba vyzdvihnúť prácu všetkých zainteresovaných pedagógov, podporu, ochotu rodičov, starých rodičov a nadšenie detí. Je skvelé, že v mnohých rodinách sa o téme Československa stále hovorí a diskutuje.
Ingrid Sochorová
