Sobota bola v znamení oživenia tradície fašiangov v Závodoch, kde obnovili chodenie mládencov a muziky po dedine. Pondelok (15.2.) v Kútoch a utorok (26.2.) v Sekuliach pochovali basu. Fašiangy sa skončili a začal 40 dňový pôst. Na fašiangy nezabudli ani v materských školách a v DSS Moravský Svätý Ján.
Foto: Fašiang v Závodoch, zdroj: Facebook.com
V Sekuliach a Kútoch zachovávajú tradície, Závod ich obnovuje
Fašiang v Sekuliach začal už v sobotu (6.2.) tradičnou sekulskou zabíjačkou, kde boli pre všetkých pripravené zabíjačkové špeciality.
Hlavným podujatím je už tradičné pochovávanie basy, ktoré sa v Sekuliach koná podľa tradície v utorok pred popolcovou stredou. V Kútoch bolo pochovávanie tento rok už v pondelok. Od rána po Sekuliach chodili maškary „Sekulský kamasi“. V nejednej domácnosti ich prijali s čerstvo napečeným koláčom či pálenkou. V Závodoch sa tento rok rozhodli oživiť tradíciu fašiangov a pochod krojovaných mládencov za sprievodu koňa po dedine sa konal už v sobotu (13.2.). Po pochovaní basy sa skončilo obdobie bujarej veselosti, obdobie fašiangových zábav a plesov a nastalo štyridsaťdňové obdobie pôstu.
Maškarné plesy sa konali aj v materských školách a nezabudli naň ani v DSS Moravský Svätý Ján.
História fašiangov
V minulosti sa Fašiangy začínali po Troch kráľoch a trvali do Popolcovej stredy. Fašiangy tvoria prechod medzi zimou a jarou. Počas fašiangu sa prijímali mládenci do skupiny, učni sa preraďovali v cechoch, konali sa dedinské tancovačky, divadlá a svadby. Spravila sa zabíjačka (fašiangy boli tradičným obdobím zabíjačiek), napiekli sa koláče a hneď bola ruka v rukáve. Celé obdobie najmä však sviatočný čas posledných troch dní bol vyplnených zábavami, nadmerným pitím a jedením, parodovaním svadieb, pohrebov, súdov, cirkevných kázní, richtárov, farárov, sudcov, žobrákov. Dosahovala sa tak karnevalová atmosféra založená na zábave. Limitovane bola zrušená nadradenosť mužov. Správanie vytváralo akoby svet naruby.
Fašiangové obchôdzky vykonávali prevažne v maskách predovšetkým muži a mládenci . V slovenskej tradícii sa vyskytujú prevažne masky medveďa, kozy, turoňa, ukazovať mali mužské sily plodnosti. FAŠIANG – Názov je odvodený z nemeckého slova Varschang a označuje v pôvodnom jazyku posledné dni pred pôstom.
Fašiang sa slávil aj v Moravskom Svätom Jáne, jedna z posledných fotografií je z roku 1968.
Pochovávanie basy
V predvečer začiatku pôstu (popolcovej stredy) sa pochovávala basa (tradičný slovanský zvyk), ktorým oslavujeme koniec zimy a vítame príchod jari, teda obdobia, kedy sa príroda pripravuje k novému životu a kedy sa rodí najviacej detí.
Na popolcovú (škaredú) stredu sa dodržiaval silný pôst. Dnes sa môžete najesť 1-krát do sýta a 2-krát do polosýta. V tej dobe sa mohli najesť 1 raz do sýta, aj to len mliečne a múčne jedlo bez použitia masti. Aj počas celého pôstneho obdobia sa ľudia stravovali striedmo, zdržiavali sa mäsitých jedál, trochu vareného mäsa jedli len v nedeľu. Ženy sa obliekali do menej pestrých šiat, do kostola chodili len v čiernom oblečení.
