Už na konci tretieho ročníka sa nás naši profesori snažili upozorniť, že maturita sa blíži, no všetci sme si mysleli, že máme ešte veľa času. Mysleli sme si to aj na začiatku štvrtého ročníka, až kým nezaklopal na dvere marec a deň obávaných písomných maturít, po ňom apríl s dňom praktických maturít.
Maturitné dni boli pre mňa stresujúce, ale napriek tomu patria medzi najkrajšie dni v mojom živote. Možno kvôli tomu, že maturita celú našu trieda spojila, naučila nás spolupracovať a podporovať sa. Veľmi ma tešilo, že nás podporovali naši profesori.
Najdôležitejšie pre mňa boli očakávané ústne maturity. Zo začiatku som sa viacej obávala písomných, pretože vždy som radšej odpovedala, než písala písomky. No keď prišiel akademický týždeň, nebola som stále pripravená podľa mojich predstáv. Počas akademického týždňa som sa snažila zopakovať všetko, ale nedalo sa to. Na toto všetko predsa jeden týždeň nestačí. Čím viac som sa učila, tým viac som mala pocit, že nič neviem.
Prišla streda a s ňou i prvá ústna maturitná skúška z anglického jazyka a ja som neverila, že deň D je už tu. Po tomto dni chcem poradiť všetkým budúcim maturantom, nech v žiadnom prípade nemyslia na otázku, ktorú si nechcú vytiahnuť. Od rána som všetkým vravela, ako si nechcem vytiahnuť konkrétnu otázku . Čo sa asi tak stalo? Vytiahla som si ju. Ani neviem ako, ale dopadlo to super. Vo štvrtok prišiel na rad slovenský jazyk a literatúra a taktiež odborné predmety, na ktoré som sa tešila najviac. Počas celých maturít nebolo v učebniach len napätie, ale aj super atmosféra.
Po štvrtkovom vyhodnotení sme s radosťou zistili, že sme celá trieda úspešní maturanti. Boli sme veľmi šťastní.
Keď som odchádzala zo školy, bola som nadšená z môjho úspechu, ale zároveň smutná, pretože som ešte nechcela, aby sa moje stredoškolské roky skončili.
Via Humana nebola pre mňa len škola. Via Humana bola a je jedna veľká rodina. Mala som šťastie, keď som si vyberala pred štyrmi rokmi školu a odbor, pretože som si vybrala to, čo ma celé štyri roky bavilo. Dnes viem, že v ňom chcem ďalej pokračovať a má to zmysel.
Michaela Mixová
