V máji koncom deväťdesiatych rokov (6. 5. 1999) do múzea zavolali z roľníckeho družstva v Uníne, kde sa na poli pri siatí kukurice pod mechanizmom prepadla jama a prizvali nás na obhliadku.
Do Unína sme sa vybrali v pracovný deň v dopoludňajších hodinách. Tí, ktorí pri náleze boli, pracovali mimo družstva a jamu sme si museli nájsť sami. Jej okolie sa na pooranom láne neodlišovalo, našli sme ju len podľa vyšliapaných stôp, ktoré k nej viedli. Obhliadkou pri doobedňajšom slnku nebolo vidieť dno jamy, skryté v tieni. Hrdlo jamy bolo v tvare valca s priemerom 1 m a výškou 2 m, dno jamy v hĺbke asi 4 m, s priemerom asi 2,5 m. Do jamy zahĺbenej do spraše nebolo možné dostať sa bez zabezpečenia. Pri prieskumoch súvisiacich s geológiou a geologickými pomermi nám častejšie pomáhal Ing. Vladimír Štrba (istú dobu bol i členom redakčnej rady časopisu Záhorie), ktorý zapožičal horolezeckú výbavu a vďaka nej sme objekt prezreli.
História Unína sa začala písať v praveku a jeho dôležitou lokalitou je Zámčisko, hradisko z doby bronzovej. Na Záhorí i priamo v Uníne sa často stretávame s rozprávaním o podzemných chodbách práve v súvislosti so Zámčiskom alebo dobou panovníčky Márie Terézie. Podzemné priestory ľudí zaujímajú, podnecujú ich predstavivosť. V tomto prípade však išlo o jamu so vstupným otvorom a lievikovite rozšíreným spodným priestorom, rovné dno bolo v strede zasypané do výšky asi 0,5 m výplňou šachty, po okrajoch hladké, čisté, bez nálezov. Doposiaľ sa nepodarilo zistiť, k akému účelu slúžila.
Miestny názov Vlčia jama sa vyskytuje na viacerých miestach v Čechách, na Slovensku, tiež na Záhorí. Či vznikol a súvisel s výskytom vlkov, akým spôsobom… Odkedy je pre celý lán poľa v Uníne, na ktorom k nálezu prišlo, zaužívaný názov Vlčí jamy alebo Na vlčích jamách, sa tiež presne nepodarilo zistiť. Vlčia jama je aj termín (zrejme prenesený), ktorým sa označuje súčasť fortifikačného systému – šachta pre zaklápanie padacieho mostu.
Je niekoľko hypotéz pre vysvetlenie vyhĺbenia a používania jamy. Nevieme, ako vyzeral terén v dobe vytvorenia, čo by mohlo tiež svedčiť o niektorej z funkcií. Mohlo ísť o obilnú jamu, neniesla však stopy používania. Turecké vojny poznačili kruto osudy obce Unín i susedného Štefanova. Možno v snahe chrániť si najcennejšie, prišlo k jej vykopaniu po vzore starých obilných jám, ktoré sa vyskytovali od najstarších dôb aj na Záhorí. Často sa kopali i zásobné jamy. Alojz Masaryk, pôvodom z blízkeho Radimova (v súčasnosti zo Skalice), rozprával o tzv. krúžlaných jamách, sklepoch, ktoré sa hĺbili do hliny, hlinu využili na výrobu tehál a jamy potom vyložili horľavým materiálom, zapálili, aby získali vypálené steny. Jamy potom používali na uskladňovanie úrody.
Venované spomienke na Vladimíra Štrbu k jeho blížiacim sa nedožitým 50. narodeninám.
