Srdečne pozdravujem čitateľov stránky Zahori.sk/Myjany.sk. Chcela by som sa Vám všetkým predstaviť. Volám sa Lili. Som kríženec jazvečíka a mám jeden rok. Pred pár týždňami som sa ani neviem ako ocitla na uliciach mesta Žiar nad Hronom.
Túlala som sa po uliciach celkom sama. Priznám sa, v niektorých chvíľach som sa ozaj bála. V noci som prespávala na rôznych miestach. Nikto si ma nevšimol, nikto mi nepomohol. V ten deň bolo chladné počasie a mne sa splnil sen každého nechceného či vyhodeného psíka. Dvaja páni v zelených uniformách ma začali hladkať a zobrali si ma zo sebou. V tej chvíli som bola šťastná. Nemusela som sa ničoho báť, zlých ľudí či iných psíkov. Títo milý páni si ma ale nechať nechceli.
Veľká biela miestnosť a pán v bielom
Odniesli ma do veľkej miestnosti. Všetko tam bolo biele, čistučké a predovšetkým tam bolo teplučko. Po dlhom čase som sa do sýtosti napapala a všetku tú dobrotu som zapila čistou vodičkou. U toho pána v bielom plášti , miestnosti preplnenej rôznymi prístrojmi som sa cítila ako ozajstná princezná. Moja radosť však netrvala dlho. Tento pán opäť v bielom plášti mi do nožičky pichol dajakú injekciu, ktorá ma zaštipkala. Od tej chvíle si ozaj nič nepamätám. Na ďalší deň som sa zobudila neuveriteľne unavená a slabá, cítila som ako ma veľmi bolí bruško. Nevedela som čo sa to so mnou stalo, na mojom maličkom brušku som si zbadala jazvičku. Práve sem ma prišla navštíviť milá pani, to meno si pamätám Martinka. Hladkala ma, hrali sme sa spolu a ja som sa potešila, že som si konečne našla novú majiteľku, no opäť som sa zmýlila. Naložili ma do veľkého čuda na štyroch kolesách „ hovorí sa tomu vraj auto“, tá cesta bola nekonečná. Dlhé hodiny v spoločnosti dvoch cudzích ľudí a päť krát väčšieho psíka v tomto aute boli pre mňa veľmi stresujúce, zaspala som.
Môj nový dočasný domov na Záhorí
Zobudila som sa až na cudzie hlasy. Mladé dievča ma vytiahlo z ich auta a dala ma do náručia celkom neznámej osoby, ktorá si ma zobrala domov. O pár dní som všetko pochopila. Pani, ktorej ma odviezli som veľmi ale veľmi vďačná. Pochopila som, že ak by sa ma neujala utratili by ma. Zachránila mi život. Ak by nebolo jej a pani Martinky už by som bola v nebíčku s ostatnými psíkmi.
Teraz mám DO – dočasný domov na Záhorí. Mám novú kamarátku je odo mňa väčšia ale to nevadí. Spinkáme spolu v našom peliešku, papáme spolu, hrajkáme sa a obom nám je super. Môj záchranca mi týmto hľadá pekný stály domov. Vraj som veľmi dobručká, nie sú so mnou žiadne starosti. Najradšej má keď sa k nej pritúlim a ukazujem jej ako som jej za všetko vďačná. A ešte niečo! Milujem malé deti, ale len tie, ktoré sú ku mne dobré a neťahajú ma za chvostík a uška. Je mi tu veľmi dobre najradšej by som tu s nimi zostala navždy, ale len jedno ma upokojuje, vraj ma nedajú len tak hocikomu. Nechcú, aby som sa opäť ocitla v chladných uliciach a zostala sama. Moju novú rodinu budú vraj vyberať naozaj svedomito.
Dočasná opatera: Agáta Radičová
Kontakt: 0911 / 241 220
Agáta Radičová
