Ak by som chcel byť stručný, tak napíšem, že čítať o tomto divadelnom predstavení je strata času, radšej si najprv rezervujte miesta na verejnú premiéru 19. januára 2019, prípadne ďalšie predstavenia. A čítajte až potom. Predpremiéra hry Naša pani firštka totiž dopadla na výbornú a malacká kultúrna scéna má nový hit, na ktorý sa budú ťažko zháňať vstupenky!
Verím, že sa vám to nakoniec podarí, preto pointy ani dej predstavenia prezrádzať nebudem. Vlastne, tých poínt je toľko a v takom tempe, že sa ich ani veľa zapamätať nedá. Stano Bellan ako scenárista využil každú príležitosť, aby sme sa dejom posúvali tempom smiech-strieda-smiech. Niekedy nad ľudovou hyperbolou, niekedy nad sofistikovanou skratkou anglického strihu. Zasadenie deja do reálií Malaciek sa jdnoducho triafa publiku do vkusu! Vzťahy s okolitými obcami, vrátane „Prešporka“ sa za 100 rokov, ktoré delia scénu hry od publika, ani zamak nezmenili.
Scéna a kostýmy od Ruženky Habovej súznia s náladou celého kusu, majú dobovú estetiku, aj svoju dávku humoru, až je ťažko uveriť, že sa pozeráme na (polo)ochotnícke predstavenie s minimálnym rozpočtom. Zaujmú pokrývky hlavy pani firštky, pána Miklósa aj rehoľnej sestričky. Vtipným momentom rekvizít je zviera na scéne. Zámerne nepíšem aké, to nechám na posúdení každého diváka.
Herecké výkony sú prirodzené, s vášňou a nasadením, až by postavám človek uveril, že sa moria so starosťami a radosťami Malaciek roku 1918. Je vidieť, že scenár hercom sadol do úst (aj keď predstavenie je štvorjazyčné!) a prípravu vzali svedomito. Veď hrajú pre svojich. Vyzdvihovať jednotlivcov by som nechcel, aby som niekoho nezabudol dostatočne oceniť, pretože uznanie si zaslúžia skutočne všetci.
Dovoľte však len jednu výnimku, Alfréd „Fredy“ Swan si ju zaslúži. Jeho meno svieti v pozvánke, v programe aj na scéne samotnej. Postava správcu Štelu, prítomná takmer stále, sedí tomuto malackému lokálpatriotovi absolútne. Dejom hry nás vedie so skúsenosťou profesionála a pritom vášňou, ktorú má len herec, ktorý hrá ako vo svojom vlastnom predstavení. Jeho úlohu mentora viacerí herci ocenili priamo na scéne v záverečnom poďakovaní. Ďakujeme, Fredy!
Oceniť a nezabudnúť však treba aj na hlavný ženský element v predstavení. (Mirka/Milka, alias femme fatale malackých desiatych rokov prepáči, rovnako pani Firštka.) Beina Reifová je však nielen hybnou energiou scén, kde vystupuje ako všetečná „Oli néni“, ale je najmä režisérkou predstavenia a spoluautorkou námetu. Predviedla svoj mnohoraký talent a predstaveniu dala spád, šmrnc a zo scenára, hercov a okolností vyťažila to najlepšie. Bravo!!
Hru rámcujú a znežňujú pesničky Rasťa Krála, ktoré v rýchlom tempe deja nechajú divákov občas trochu vydýchnuť a prinášajú hojdavú atmosféru začiatku dvadsiateho storočia. Zapoja tak postavu svetáckeho „krajánka“, rehoľnej sestričky, deťúreniec, alebo kočiša, aby bol výčet takmer kompletný. So sprievodom akordeónu, gitary, zborového spevu to takmer nemalo na premiére chybu! Vlastne malo, dve. Prvou bolo, že texty hercom nebolo pri speve niekedy dobre rozumieť (neistota, alebo krátky dych pri pohybe?) a druhou, podstatnejšou bolo, že by sa tých pesničiek dalo počúvať aj viac 
Týmto predstavením sa potvrdzuje, že Malacky majú autorov, hercov i publikum na to, aby tu pôsobili divadelné súbory od Bé(iny) až do Zet(ka). Tešíme sa na ďalšie kusy všetkých z nich!
Predstavenie po produkčnej stránke zastrešuje OZ Malacké pohľady v spolupráci s Mestským centrom kultúry Malacky. Realizovalo sa s finančnou podporou Bratislavského samosprávneho kraja, Mesta Malacky a 2% venovaných OZ Malacké pohľady. Ďakujeme!
Ospravedlňte prosím nižšiu kvalitu fotiek, sú zatiaľ iba z mobilného telefónu.
