Na fotografiách okrajovej časti Skalice z predvojnového obdobia občas nachádzame objekt s okrúhlym pôdorysom a nízkou strieškou, neskôr už výrazne poznačený časom – bez striešky. Išlo o budovu veterného mlyna (nazývaného Povjetrňák) na Trávnikoch, ktorý zriadil mlynár Mandelík v roku 1872.
V Skalici bolo viacero vodných mlynov, z ktorých časť neskôr prebudovali na parné. Ako veterný mlyn závisel od počasia a nebol v prevádzke stále. Od konca 19. storočia už nedokázal konkurovať pravidelnej prevádzke parných mlynov. Jeho zánik urýchlila víchrica 22. marca 1928, ktorá mu odniesla strechu a začal chátrať. V roku 1930 vypracoval tesár Ján Blaha pre mesto návrh na rekonštrukciu mlyna, ktorý pozostával z podrobných plánov a popisu. Časť z nich vlastní Záhorské múzeum, časť sa nachádza v skalickom archíve. K obnoveniu mlyna však už z ekonomických dôvodov neprišlo.
Miesto, na ktorom veterný mlyn stál, bolo v histórii mesta známe v inej súvislosti. V roku 1372 v rámci udelenia výsad slobodného kráľovského mesta dostala Skalica i právo meča, hrdelné právo, ktoré mestu dávalo právomoc uložiť a vykonať trest smrti. Najstarším známym zachovaným dokladom o existencii skalickej šibenice je zmienka v kúpnopredajnej zmluve z roku 1573 o polohe predávaného poľa za „Ssibeniczy“.
Mesto vybudovalo „popravné miesto“ so šibenicou zrejme už skôr – na vyvýšenom mieste severovýchodne od mesta smerom do hôr. Vyznačené je na mapách z 18. storočia. Na mape mesta z roku 1868 už šibenica neexistovala a svedčil o nej len miestny názov „Trávnik u Šibenic“. (Viac v štúdii ThLic. Martina Hoferku, Th.D.: Liber Niger v Zborníku Záhorského múzea 6 z roku 2011.) Na jej mieste (podľa niektorých zmienok na zvyškoch kamenných základov šibenice okrúhleho tvaru) vznikol Mandelíkov veterný mlyn. Po zániku mlyna kameň z jeho stavby a základov začali ľudia z blízkych ulíc rozoberať, používať do základov rodinných domov, až úplne zmizol.
Zdroj:
Brezina, P.: Živnosti a hospodársky vývoj v rokoch 1918 – 1950. (In: Ed. Drahošová,V.: Skalica, 2014, 1230 s.), s. 540.
Hoferka, M.: Liber Niger. In: Zborník ZM 6, 2011, s. 137 – 192 (s. 145).
Historickú informáciu uverejnilo Záhorské múzeum v Skalici na svojom Facebooku.
