Záhorie je známe svojím nárečím, ktorého typickým znakom je tvrdosť. Aj záhoráčtina má však svoje odlišnosti, ktoré sa niekedy líšia od dediny k dedine. Výborným príkladom sú klasické zemiaky a ich rôzne pomenovanie v regióne.
Nárečie nie je na celom území jednotné. Medzi nárečím z okolia Malaciek a z okolia Skalice je podstatný rozdiel, ale rozdielnosti sa nájdu aj na oveľa menšie vzdialenosti. “Len zemiaky sa povedia v každej dedine ináč. Sú erteple, grumbír, krumpole, zemáky a pravdepodobne sa nájde aj ďalší výraz. Je zaujímavé, že zmeny nárečia nepodliehajú prirodzeným bariéram, ako sú kopce, rieky a podobne. Aj dve susedné dediny majú každá svoje špecifiká,” vysvetlil riaditeľ Záhoráckeho divadla v Senici Ivan A. Fodor.
“Napríklad v Radošovciach hovoria erteple, v neďalekých Dubovciach sa im povie grumbír. Ale nižšie v Kútoch sa opäť zo zemiakov stanú erteple a v susednom Brodskom si už opäť dáte grumbír. A to máte dediny, ktoré nerozdeľujú žiadne pohorie ani rieka a ležia pri sebe na rovine vo vzdialenosti štyroch kilometrov,” doplnil starosta obce Koválovec v okrese Skalica Patrik Renováček.
V Chropove si zemiaky cenia tak, že tento rok už po deviaty raz pripravujú Erteplový deň, ktorým oslavujú túto zeleninu. “Pre nás sú erteple doslova druhý chlieb. Máme tu takú úrodnú zem, že sa nestáva, aby sa nám v niektorom roku neurodili,” uviedol bývalý starosta Chropova Anton Ivánek. V rámci Erteplového dňa kuchári pripravujú pre celú dedinu a návštevníkov obce dobroty, ktorých základom sú zemiaky, ako zemiakové fašírky, roláda, pagáče, lokše, lupienky a mnohé ďalšie pochúťky.
Napriek rôznym rozmanitostiam záhoráčtiny má dialekt typický znak, a tým je „uakanie“. Gramatické pravidlo o mäkčení spoluhlások d, t, n, l, keď po nich nasleduje samohláska e alebo i, neplatí. Preto sa v textoch v tomto nárečí pri fonetickom zapisovaní vyznačuje mäkčeňom mäkká výslovnosť aj tam, kde normálne mäkčia samohlásky e a i. Pretože tam, kde mäkčeň vyznačený nie je, sa hovorí tvrdo.
Takzvané tvrdé l, z poľštiny známe ako prečiarknuté l, sa zvýrazňuje písmenom u, napríklad uopata, chuapci, hoúb. “Mám dve teórie, ako vzniklo typické uakanie. Záhoráci sú ľudia vynaliezaví a nechcelo sa im vyslovovať písmeno l. Druhá verzia je prozaickejšia. Prvý Záhorák nevedel vysloviť l a od neho to ‘chytili’ všetci ostatní,” vysvetlil so zveličením typický znak dialektu Fodor.
