„Mikulášku dobrý strýčku,
modlím sa ti modlitbičku.
Zlož tú svoju plnú nôšku,
daj nám z tvojich darov trošku.
Či koníčka medového,
či koláčka makového,
veď ty, strýčku Mikuláš,
veľa dobrých darov máš.“
Sv. Mikuláš bol skutočnou osobnosťou, biskupom. Narodil sa okolo roku 270 na južnom pobreží Malej Ázie. Svojou obdivuhodnou a nevšednou obetavosťou, spravodlivosťou a dobrotou si získal medzi ľuďmi veľkú obľubu. Počas svojho života vykonal veľa dobrých skutkov – z búrky pri tureckom pobreží zachránil troch námorníkov, k životu vzkriesil troch zabitých mladíkov, pred smrťou zachránil troch neprávom odsúdených. Po jeho smrti mu zasvätili kostol a k jeho hrobke po stáročia putovalo množstvo pútnikov a chýr o svätcovi sa rozšíril do ostatnej Európy. V 9. storočí cirkev určila za sviatok sv. Mikuláša 6. december.
V priebehu storočí sa postava sv. Mikuláša, jeho obetavosť a rozdávanie darov stali námetom viacerých legiend. Odtiaľ bol možno už len krok k stredovekým hrám o sv. Mikulášovi a o jeho daroch. S obdarovávaním vraj začali študenti, ktorým ich najvyšší predstavený dovolil, aby vybraného študenta obliekli do biskupského rúcha.
Kým v mestách chodievali Mikuláši aj k našim prapraprastarým rodičom v čase, keď boli ešte deťmi, vo vidieckom prostredí sa mikulášske obchôdzky rozšírili až v druhej polovici 19. storočia. Dovtedy chodili po dedinách rôzne ľudové masky, ale tie so sv. Mikulášom nemali nič spoločné. V bohatších mestských rodinách zvyčajne zorganizovali viacerí rodičia obchôdzku Mikuláša, anjela a čerta v krásnych kostýmoch a vopred nabalili do vreca darčeky pre svoje sviatočne vyobliekané ratolesti. Po dedinách koncom 19. storočia už tiež bežne chodieval Mikuláš. Ich odev sa značne odlišoval od kostýmov v mestách. Namiesto biskupského rúcha mal dedinský Mikuláš oblečený dlhý pastiersky kožuch, na hlave ručne zhotovenú vysokú papierovú mitru a biskupskú palicu. Čert s tvárou začiernenou od sadzí vyskakoval v prevrátenom kožuchu a hrkotal reťazou a malý anjel žiaril v dlhej bielej košeli. Mikuláš dával dobrým deťom nejaký ten cukrík, neposlušnýmcesnak alebo cibuľu.
Sv. Mikuláš s nežným anjelom so zlatistými vlasmi a zamazaný čert s krivou dušou víťazne prešli storočiami, dokonca zdolali prelom 3. tisícročia. Veď kedy by potom deti dostávali čokoládové figúrky Mikulášov, najnovšie, najrafinovanejšie čokoládové pochúťky? Kedy by mohli naši školáci napísať na tabuľu v škole: „Na svätého Mikuláša, neučí sa, neskúša sa“?
Dnešné deti si však mýlia Mikuláša so Santa Clausom, najmä vďaka niektorým reklamným spotom, ktoré sú v dnešnej dobe neoddeliteľnou súčasťou Vianoc.
