Začiatkom 20. storočia sa zvyčajne dva týždne pred Vianocami robilo veľké upratovanie. V bohatých mestských domácnostiach si gazdiná a slúžky rozdelili robotu tak, aby všetko stihli.

Cez deň sa najviac využívali práčovne, najdlhšie do noci sa svietilo v kuchyni, kde sa čistili a leštili strieborné príbory a žehlila sa posteľná a stolová bielizeň. V honosných sídlach šľachty, kde bolo viac zamestnancov, mal každý pridelenú prácu. Muži a mládenci čistili kozuby, kontrolovali pece, narúbali a nanosili voňavé drevo, čistili chodníky a prístupové cesty od snehu. Z izieb vyniesli a vyprášili veľké perzské koberce, predložky a nástenné závesy. Slúžky dôkladne vyčistili krásne drevené podlahy, čalúnené poťahy na pohovkách, kreslách a stoličkách. Vyleštili dobový nábytok, vzácne lustre, zrkadlá. Všetko sa muselo dostať na správne miesto, nič sa pri tom nemohlo rozbiť ani stratiť. Kuchyňa, prípravňa a komory sa tiež dôkladne vyupratovali, ale ich konečný vzhľad sa upravil až vedy, keď mali kuchárky za sebou celý maratón pečenia.

Posledný týždeň pred Vianocami sa aj na vidieku robilo veľké upratovanie. V mnohých domácnostiach upratovali až po domácej zakáľačke, ktorá bývala 21. decembra na Tomáša.

A akým spôsobom riadili vidiecke gazdiné svoju domácnosť začiatkom 20. storočia bez čistiacich prostriedkov? Namáhavo, ale ekologicky jednoducho. Odtiahli a vyniesli nábytok z izby a vybielili steny, vymazali hlinenú podlahu, pričom jamky v zemi najprv pozatierali guľôčkami, alebo hlinenú podlahu len pokropili vodou a zamietli. V tých domoch, kde už mali drevenú dlážku, ju mladé dievky vydrhli lúhom a na potoku vyprali handrové koberce do prednej izby. A to všetko v zime, v hlbokom snehu a ľadovej vode!

Potom ešte rýchlo poumývali oblôčiky, umyli riady, poprali, čo bolo treba a nakoniec obliekli čisté obliečky na periny. Keď už bola izba a pitvor, v novších domoch aj kuchynka, vyriadené, prestreli gazdiné na drevené dlážky vrecovinu alebo na hlinenú dlážku položili čečinu, aby si podlahu nezašpinili. Vedeli, čo robia, lebo v tom čase sa do domu vchádzalo rovno z dvora a nikto sa nevyzúval.


.