Obec Kúty patrí k najväčším obciam na Slovensku, žije v nej viac ako 4000 obyvateľov. Obec je významnou dopravnou križovatkou, keďže sa nachádza v západnej časti Záhorskej nížiny, asi štyri kilometre východne od rieky Morava a štátnej hranice s Českou republikou (ČR). Trojhraničie s ČR a Rakúskom leží približne osem kilometrov juhozápadne od obce.
Prvá písomná zmienka o Kútoch sa datuje do roku 1392 pod názvom Kuth. V roku 1498 sa už spomína ako Kwhty, respektíve Kút, čo znamená vzdialené miesto v ohybe riek alebo ciest či pohorí. Na tomto území však žili ľudia už podstatne skôr. Najstarší archeologický nález historického osídlenia pochádza z doby kamennej, približne 2000 až 1900 pred našim letopočtom.
V stredoveku patrila obec k panstvu hradu Ostrý kameň, neskôr Czoborovcom. Podľa dobových záznamov dedina v roku 1645 vyhorela. Od roku 1736 vlastnili obec Habsburgovci. Roku 1707 sa v listinách objavuje prvá zmienka o Kaplnke svätej Anny. V rokoch 1717 až 1726 postavili v obci Kostol svätého Jozefa Pestúna, v roku 1826 zvonicu a v roku 1841 dokončili vežu kostola.
Najstaršími časťami obce sú Kaniža, v jej bezprostrednej blízkosti je Hribov, ktorý sa nachádza za kostolom v smere na Břeclav, a časť Dedina, čo je súčasná Bratislavská ulica s charakteristickými historickými stavebnými štruktúrami orientovanými kolmo na verejné komunikácie a dvormi ústiacimi do ulice.
Práve históriu sa snaží pre budúce pokolenia zachovať občianske združenie (OZ) Pjekné mjestečko, ktoré zrekonštruovalo v obci starý sedliacky dom pochádzajúci z roku 1887. „Členovia združenia ho vo svojom voľnom čase zrekonštruovali, získali do neho exponáty a v júli tohto roku sme mohli otvoriť múzeum,“ uviedol pre TASR zakladajúci člen OZ Pjekné mjestečko Filip Húšťava.
Vďaka svojej polohe sa Kúty po roku 1918 stali významnou dopravnou križovatkou a tak vznikla potreba postaviť novú železničnú stanicu. „Prvý náčrt pochádza už z roku 1920 a pomerne rozložitá budova vychádzala z architektúry Dušana Jurkoviča. Definitívne bol však schválený až štvrtý návrh, v ktorom prišlo k redukcii zastavanej plochy a úspornejšie bola poňatá aj fasáda s minimom drevených prvkov ľudovej architektúry oproti pôvodnému náčrtu,“ informovala TASR kunsthistorička Michaela Haviarová.
