Po vzniku Československa sa Kúty ocitli na hlavnej železničnej trati nového štátu spájajúcej Prahu s Bratislavou. Táto skutočnosť mala za následok zvýšený objem prepravy nákladu a osôb, čo si vyžiadalo stavbu novej železničnej stanice a ďalších stavieb technického zabezpečenia, ako sú vodojem či depo.
Samotnej realizácii stavby predchádzalo dlhé prípravné obdobie. „Od počiatočných návrhov po začatie realizácie uplynulo osem rokov. Prvý náčrt pochádza už z roku 1920 a pomerne rozložitá budova tvaroslovne vychádzala z architektúry Dušana Jurkoviča. Pri ďalších dvoch prepracovaných návrhoch z rokov 1923 a 1926 došlo k redukcii zastavanej plochy a úspornejšie bola poňatá aj fasáda s minimom drevených prvkov ľudovej architektúry oproti pôvodnému náčrtu. Definitívne bol však schválený až štvrtý návrh, ktorý vypracoval odbor pozemných stavieb Ústrednej stavebnej správy pri Ministerstve železníc,“ uviedla pre TASR kunsthistorička Michaela Haviarová.
Stavebné práce sa začali realizovať 4. apríla 1928. „Architekt projektu odhadol náklady na sumu 2.250.000 korún. Do verejnej súťaže sa zapojilo desať firiem zo širokého okolia, predovšetkým z Bratislavy. Najvyššia sumu, ktorú uchádzači predložili, bola do 900.000 korún. Na základe úspechu vo verejnej súťaži stanicu postavila firma Matuna z Bratislavy s rozpočtom 630.553 korún československých,“ doplnila Haviarová.
Do užívania odovzdali stavbu 11. januára 1930. „Podpivničená budova mala tri podlažia, zo strany od koľajiska rozsiahle kryté nástupište, v ľavej časti reštauráciu so zázemím, v strede vestibul, čakárne a napravo miestnosti vlakových čiat, kanceláriu prednostu, dopravnú kanceláriu, priestory pošty a WC. Nadzemné podlažia zaberali byty železničných zamestnancov. Tie boli prístupné schodiskom zakomponovaným do veže so stanovou strechou prístupnou z uličnej strany,“ informovala kunsthistorička.
Ako ďalej dodala, pre celú fasádu budovy je charakteristické okrem veže členenie pásovým ‚režným‘ tehlovým murivom, strecha členená drevenými štítmi inšpirovanými ľudovou architektúrou a výzdobnými rondokubistickými detailmi.
V obdobnom duchu je poňatá aj budova vodojemu. „Monumentálnej architektúre dominuje tehlové murivo vysokého sokla štvorcového pôdorysu, na ktorom je umiestnená valcová nádrž podopretá konzolami so svetlou omietkou ukončená kupolovou strechou s vežičkou. Jeho výstavba bola v rokoch 1931 – 1934,“ vysvetlila Haviarová.
