Ibuprofén, paracetamol, kyselina acetylsalicylová, diklofenak. Vianočná koleda pre uši každého, kto vie, čo znamená čeliť bolesti. Lieky od bolesti majú vyhradené doživotné právo na pobyt v každej domácej lekárničke. A podľa predajných štatistík ich máme fakt radi. Analgetiká pravidelne obsadzujú prvé dve priečky v hitparáde najpredávanejších liekov neviazaných na lekársky predpis. Vieme ich však užívať a dávkovať správne?

K výberu lieku od bolesti treba pristupovať rovnako, ako k výberu šampónu. Univerzálny neexistuje. Jeho výber je potrebné prispôsobiť typu bolesti a celkovému zdravotnému stavu. Vášmu, nie susedovmu. A aj pri výbere voľnopredajných liekov sa toho dá pokaziť až-až. Najznámejšie a najpredávanejšie analgetiká majú totiž odlišné účinky. Priaznivé aj tie vedľajšie.

 

Paracetamol

O paracetamole sa hovorí, že má len o čosi vyššiu účinnosť ako placebo. Na rozdiel od ostatných voľnopredajných liekov ide o jednoduché analgetikum, ktoré okrem potlačenia bolesti zubov, hlavy alebo menštruačných bolestí a schopnosti pôsobiť proti zvýšenej teplote pri chrípkových stavoch až tak veľa muziky nenarobí. Je to zároveň jeden z mála liekov, ktoré aj u tehotných spadajú do kolónky „povolené” a môže sa podávať aj malým deťom. Netreba však podceniť jeho správne dávkovanie. Pri prekročení odporúčanej dávky hrozí poškodenie pečene. To zasa placebo nedokáže.

 

Nobelovky

Osobitnú skupinu v rámci voľnopredajných analgetík tvoria tzv. nesteroidné protizápalové lieky, ku ktorým sa radí ibuprofén, diklofenak a kyselina acetylsalicylová. Kým John Robert Vane v roku 1970 prišiel na to, ako fungujú, používali sa na liečbu zápalových ochorení. Biochemik a farmakológ potom rozlúskol, že okrem protizápalového účinku dokážu tlmiť bolesť a aktívne pôsobiť na centrum mozgu zodpovedné za tepelnú reguláciu organizmu, čiže brániť jeho prehrievaniu cieleným znižovaním teploty na optimálnu. Vane za tento objav dostal Nobelovku a my ďalšie tri dôvody na zmätok.

 

Ibuprofén

„Všetko bude dobré, všetko bude oukééj…” našepkáva jeho ružovučký pulóvrik. Ťažko ho neľúbiť. Hlavne preto, že pod magentovou krustou sa ukrýva zloženie, ktoré dokáže uľaviť aj komplikovanejšej bolesti vyvolanej zápalom. Artritída, zápal stredného ucha, mandlí, bolesť hlavy, obyčajné prechladnutie či bolesť v svaloch, kĺboch a kostiach… Ibuprofén dokáže zjednať nápravu. Opatrní pri budovaní náklonnosti k nemu by mali byť pacienti so srdcovými chorobami, vysokým krvným tlakom, problémami so žalúdkom a jedinci so zníženou činnosťou obličiek. Pre všetkých ostatných platí: neexperimentujte s dávkami! Problémy s črevnou mikroflórou alebo dvanástnikom by mohli byť vaše najmenšie starosti.

 

Diklofenak

Bolesti kĺbov, chrbta, reumatické ťažkosti, pomliaždeniny, drobné poranenia svalov, „seknutia” od šije až po kostrč a široký diapazón bolestí spojených s nadmernou fyzickou záťažou sú klasické indikácie pre použitie diklofenaku. Typologicky sa výrazne podobá na ibuprofén, každý však naň reaguje odlišne. Niektorým jednoducho lepšie sadne diklofenak a s uspokojivejším výsledným efektom. Nevyskúš, nevieš. Skúšaj však vždy v súlade s tým, čo sa uvádza ako odporúčaná denná dávka. Zvlášť pri použití vo forme masti je potrebné chápať rozdiel vo význame slov postihnuté miesto „natrieť” a „impregnovať“. Svojvoľná impregnácia môže spôsobiť vyrážku.

 

Kyselina acetylsalicylová

Najobľúbenejšia „droga” všetkých migrenikov a obetí častých bolestí hlavy. Nedokáže síce liečiť ich príčinu, ale osvedčila sa pri zmierňovaní symptomatickej bolesti. Podobne, ako diklofenak a ibuprofén pôsobí aj protizápalovo, čo rozširuje jej využiteľnosť pri liečbe prechladnutí a znižovaní teploty. Zásadne sa neodporúča užívať na potlačenie menštruačných bolestí, bolestí zubov a iných prípadov spojených s krvácaním alebo rizikom blízkeho chirurgického zákroku. Kyselina acetylsalicová totiž znižuje zrážanlivosť krvi, čo je vo všetkých menovaných prípadoch z pochopiteľných dôvodov jav nežiaduci. Snažiť sa vykrvácať v zubárskom kresle, lebo ste si predtým šľahli zopár acetylsalicylových pirulí nie je odvážne. Je to amatérske.

 

Hlavne rozumne  

Prah bolesti má každý z nás položený niekde inde a každý ju znášame inak. Dôležité je vedieť odhadnúť hranice, kedy už je vhodné zveriť pátranie po jej príčine lekárovi. Voľnopredajné lieky od bolesti nie sú tiktaky, ktoré je potrebné užívať výhradne po dva kusy a v každej životnej situácii. Ich užívanie má byť premyslené a nemalo by sa vymknúť kontrole. Napr. pri liekoch určených na potlačenie bolestí hlavy sa odporúča neprekračovať vzorec 10/20, t.z. neužívať lieky od bolesti viac ako desať dní v mesiaci a zvyšných dvadsať dôrazne abstinovať. U ostatných liekov a najmä bolestí, s ktorými nemáte skúsenosti, je pri pretrvávaní symptómov dlhšom ako tri dni vhodné už vyhľadať lekára. No? Ako sa cítite? Bolí vás niečo práve v tejto chvíli? Zastavte sa v niektorej z našich lekární a spoločne vyberieme analgetikum na mieru vašej bolesti.


Fasádne štúdio J.S. – jún 2020