Vianoce sa v našich predstavách spájajú so zháňaním tých najúžasnejších a niekedy aj najdrahších darčekov pre našich najbližších. Odkedy vlastne dostávame pod vianočný stromček darčeky? Aké boli v minulosti?
V chudobnejšom mestskom prostredí boli mnohé vyrobené ručne. Pod vianočným stromčekom užasnuté deti uvideli okrem vlnených šálikov, čiapok, pančúch, kabátikov aj krásne drevené hračky, ktoré uzreli svetlo sveta po nociach pri svetle sviečky alebo petrolejky v kôlničke pri dome alebo v kuchyni, kým deti spali. Mamy a staré mamy potajomky po večeroch plietli, šili, zošívali, zruční otcovia zháňali vhodné drevo, vyrezávali pre deti koníkov, sánočky, drevené bábiky, kolísky a ak mali viac peňazí, ponatierali ich farbami.
Vo sviatočne vyzdobených izbách bohatých mešťanov a aristokracie čakali na dievčatká prekrásne hračky, hodvábne šatôčky, detské čepce s čipkami, pelerínky, topánky s kožušinkou. Už v 17. storočí sa pre francúzske dievčatká z bohatých rodín začali vyrábať účelové detské hračky – domy pre bábiky. Na chlapcov tiež čakali krásne darčeky. Okrem drahých šiat zo zamatu a hodvábu, ktoré boli miniatúrou tých otcových, ich určite počas cesty kočom zohrial dlhý vlnený kabátik s kožušinkou. Z hračiek dostávali cínových vojačikov, vojenský bubon, trúbku, sánky.
Vianočné darčeky na vidieku záviseli od toho, či bola rodina bohatšia alebo chudobná. Deti dostali oriešky, jabĺčka, chlapec malého dreveného koníka, vozíček alebo pohyblivého dreveného panáčika. Pre dievčatko bola handrová alebo drevená bábika, ktorá skôr pripomínala valček ako bábu. Keď dostali deti od Ježiška jedny topánky, bolože to radosti! Veď najčastejšie boli pre viacero bosých detských nožičiek v rodine len jedny zimné kapčeky. Oveľa lepšie na tom boli dcérky a synovia krčmárov a obchodníkov.
Prešiel nejaký ten rôčik a obchodníci v mestách zistili, že najviac tovaru predajú v novembri a decembri. Šikovní obchodníci zaviedli bronzové, strieborné a zlaté nedele s výhodnými zľavami na vianočný tovar. Do módy prišli vianočné katalógy veľkých obchodných domov. Pre dámy katalógy ponúkali precízne kresby a informácie, čísla tovaru a cenu za kožušinové goliere, dlhé štýly, boa a mufy. No tým sa ponuka najnovších vianočných modelov rozhodne nekončila. Pre solventných pánov a dámy, ktorí nechceli osobne navštíviť klenotníctvo, ponúkali katalógy aj zlaté a strieborné šperky. Pre pánov vreckové hodinky a retiazky na hodinky, rôzne prívesky. Pre manželky a priateľky mohli páni vybrať „žužu“ – strieborný náramok s rôznymi príveskami, náhrdelníky a náramky z pravých koralov a pod.
Začiatkom 40. rokov 20. storočia si rodičia našli od svojich detí pod stromčekom zobrané básne od P. O. Hviezdoslava, románovú trilógiu Večne spievajú lesy od nórskeho spisovateľa, Detvana od A. Sládkoviča, kým snúbenci dávali svojej vyvolenej Marínu.
V 50. rokoch 20. storočia si malé deti našli pod vianočným stromčekom drevené maľované hojdačky, plyšových medvedíkov, kocky s obrázkami a iné ďalšie hračky pohybujúce sa, ktoré sa ťahali za špagátik. Väčšie deti dostali leporelá, stavebnice, rozprávkové knižky ako napr. Čin- Čin od Ľ. Podjavorinskej, Rozprávky o Jánošíkovi od M. Rázusovej-Martákovej a pod. Koncom 50. rokov nadchli deti domáce filmové premietačky s filmami: Valibuk, Sklený vrch, Ako išlo vajce na vandrovku.
Podobné darčeky bývali pod stromčekom i v 60. rokoch, avšak sortiment macíkov a bábik sa rozšíril, báby boli väčšie, ich účesy krajšie, na nohách mali topánočky. Chlapci dostávali lopty, bicykle, autíčka. Z angličákov mali radosť skôr otcovia, ktorí si z nich budovali celé zbierky. Dospievajúce slečny čítali Maturantku Evu, chlapci každého veku hltali „winetuovky“. Obľube sa tešili rozprávkové knihy Z rozprávky do rozprávky alebo Môj macík od ruskej autorky. Básničky o plyšovom macíkovi vedelo vari každé dieťa
„Šijem, šijem pomaličky
košieľku i nohavičky,
a ty Macko tíško seď,
oblečiem ťa hneď!“
70. roky priniesli autá s vyklápačkou, v ktorých mohli deti sedieť a rodičia ich v nich vozili po dome alebo stavebnicu Technik. Dievčatá dostávali najmódnejšie šatočky, vetrovky, kabátiky podľa vzorov z nemeckého módneho časopisu Burda. Bohatší rodičia kupovali vianočné darčeky za poukážky – bony v tuzexoch. Výborným darčekom boli gramofónové platne s rôznymi hudobnými štýlmi, rozprávkami i poéziou.
V 80. rokoch sa pod stromčekom uškŕňali „mončičákovia“, autá na diaľkové ovládanie, rozprávkové knihy na vysokej umeleckej úrovni, ale aj vetrovky, rukavice, lyžiarsky výstroj, korčule, hokejky, boby. Obľúbeným darčekom pre celú rodinu bol farebný televízor.
Prišlo 21. storočie, Vianoce zostali Vianocami, deti zostali deťmi, hoci vianočné darčeky sa odlišujú v závislosti od finančnej situácie rodiny. Ešteže bohatý výber hračiek umožňuje zohľadniť rôzne finančné kritériá, aj keď ľútosť rodičov, ktorí nemôžu kúpiť dieťaťu vysnívaný vianočný darček, je ťažko opísateľná.
