Trdelník na rozdiel od toho tradičného postupne prechádza do jedálničku rýchleho občerstvenia po celom svete vo forme skrúteného koláča s rôznymi náplňami. Aj preto Skaličania každoročne chystajú Trdlofest a taktiež so Skalickým trdelníkom navštevujú Prahu počas slovenských dní, aby im predstavili pravý skalický trdelník podľa tradičnej receptúry kuchára zo Sedmohradska. Toho prijal do svojich služieb koncom 18. storočia maďarský generál gróf József Gvadányi.
Chránené zemepisné označenie s hranicami s Českou republikou, riekou Moravou, Myjavou a riekou Teplicou
„Keď sme certifikovali skalický trdelník na chránené zemepisné ohraničenie, do Bruselu vtedy prišiel mail z Rumunska, že trdelník pôvodom pochádza zo Sedmohradska,“ spomenul inžinier Ľudovít Bránecký. V októbri 2007 bol Skalický trdelník prvým slovenským výrobkom, ktorý získal ochrannú známku Európskej únie. Ochranná známka platí v celej Európskej únií a nepatrí nikomu, je to všeobecná známka, ktorá nutne potrebuje občianske združenie ako registrátora. „Preto sme založili Občianske združenie Skalický trdelník, do ktorého sme pozvali všetkých výrobcov,“ taktiež poznamenal pán Bránecký. Občianske združenie je otvorená organizácia, ktorá v tomto prípade prijíma každého, kto takýto pravý Skalický trdelník vyrába. Jeho hlavným cieľom je udržanie tradície pôvodnej výroby tejto pochúťky. Chránené zemepisné označenie skalického trdelníka však neznamená, že sa v iných krajinách nemôže vyrábať podobný výrobok pod iným názvom a s takmer rovnakou chuťou.
Povrchovo upravený je už pred pečením
Takýchto dobrôt sa vyrobí 130 kusov denne v čiernej kuchyni Františkánskeho kláštora v Skalici. Ponúkajú aj možnosť upiecť si svoj vlastný trdelník. Ten musí mať dĺžku minimálne 30 centimetrov s vnútorným priemerom 4 až 6 cm, s váhou pol kg a zabalený musí byť v celofáne. Recept sa skladá z hladkej aj polohrubej múky, kryštálového cukru, vajec, kvásku, muškátového orecha, soli, mlieka, masla a rumovej arómy. „Z dôvodu boja proti alkoholizmu musel byť rum nahradený rumovou arómou, aj keď sa pri pečení alkohol vyparí,“ prezradil pán Bránecký. Hotové cesto sa namotá na trdlo, potrie sa vaječným bielkom a posype sa vlašskými orechmi, posekanými jadrami marhúľ, mandlí alebo ich zmesou a položí sa nad oheň. Po upečení sa posýpa už len zmesou práškového s vanilínovým cukrom. Vanilka v období socializmu bola takmer nedostupná a veľmi drahá, preto zvolili namiesto nej vanilínový cukor.
Remeslo pravých pekárov zo Skalice nie je najľahšie. Aj keď recept môže znieť jednoducho, je to ozajstné umenie.
