Koncom 19. a začiatkom 20. storočia už od rána dýchali príbytky bohatých mešťanov sviatočnou atmosférou. Vykúpané deti s vyčesanými vláskami nemohli obsedieť.

Štedrý večer, to nebol len sviatočne prestretý stôl, štedrá večera, stromček a darčeky, ale aj dlho očakávané stretnutia rodinných príslušníkov, šťastné matky, ktoré vítali svojich synov zo štúdií, hrdí otcovia, spokojní starí rodičia, neposedné deťúrence. Stretávali sa okolo stola – symbolu rodiny.

Už pred štedrou večerou sa nachystalo slávnostné oblečenie pre celú rodinu. Odev väčších dievčat často pripomínal strihmi odev ich mám. Chlapci mali pripravené vyžehlené košieľky, nohavice i vesty. Podvečer, keď sa na oblohe zjavila prvá hviezda, zaznel dlho očakávaný zvonček. Deti až podskočili od šťastia, lebo vedeli, že aj u nich bol Ježiško. Najskôr však museli spolu s rodičmi vojsť do jedálne, spôsobne sa posadiť, zjesť aspoň po troške z každého vianočného jedla, až potom mohli ísť k stromčeku a uvidieť vianočné darčeky. Zvyčajne starší syn alebo dcéra vyberali zabalené darčey spod stromčeka, prečítali, komu sú určené a potom nastalo nervózne rozväzovanie mašličiek v očakávaní, či sa sen o darčekoch splnil a Ježiško doniesol to, čo si deti želali. Konečne sa deti mohli hrať s novými hračkami, pozerať knižky a rôzne iné darčeky. Zostala pri nich matka alebo vychovávateľka. Páni sa odobrali do fajčiarskeho salónika, matky a staré matky spolu s dospievajúcimi dcérami a vnučkami navzájom obdivovali vianočné darčeky, spievali vianočné piesne, hrali na klavíri. Napokon, keď uložili deti spať, odobrali sa na polnočnú svätú omšu.

Požehnaný a pokojný štedrý večer, meštania
Na Štedrý večer sa v roľníckych domácnostiach všetci tešili aj náležite pripravili. Keď sa vonku stmievalo, domácnosť aj hospodárske budovy boli upratané, dospelí aj deti vyumývaní a oblečení v čistom, chlieb a koláče napečené, hriatô horúce, Štedrý večer klopal na dvere.

V podvečer 24. decembra, kedy sa z evanjelických kostolov ľudia vracali zo slávnostných služieb božích, katolícki veriaci ešte len čakali na polnočnú svätú omšu. Keď zažiarila prvá hviezda na nebi, Štedrý večer mohol začať. Najprv však gazda musel vysvätiť dom i dvor svätenou vodou. Medzitým sa okolo stola poschádzala rodina. Po vinši, ktorý predniesli gazda s gazdinou, sa na vianočnom stole zapálila sviečka, rodina sa pomodlila, matka urobila deťom krížik na čelo medom, otec rozhodil po izbe hrach.

V niektorých obciach doniesol gazda pred začiatkom večere do izby snop slamy, ktorý rozprestrel po zemi, inde gazdiná poukladala pred večerou do obrúska koláče, orechy, jablká, sušené ovocie a potom zaklopala na dvere. Keď sa jej z vnútra opýtali, čo nesie, odpovedala, že Božie požehnanie. Existovalo veľa obyčají, ktoré bolo treba dodržať, než rodina zasadla a začala jesť.

Jesť začínal vždy otec – gazda. Z večere bolo niečo určené pre mŕtvych. Ľudia sa oddávna chceli aj počas najštedrejšej večere v roku postarať aj o svojich blízkych, ktorí ich predišli do večnosti. Časom začal zvyk chodiť na cintorín zapaľovať sviečku.

Po prípitku sa zvyčajne jedávali oblátky s medom a cesnakom. Dôležitým jedlom boli opekance, lámance, lokše s makom alebo bryndzou. Obľúbená bola šošovica, ktorá mala zabezpečiť dostatok peňazí: „čo šošuvička, to peňjaštek“. Dôležité miesto na stole mali aj orechy. Keď sa orech rozlúpol a mal zdravé jadro, mala byť aj rodina zdravá. Do každého kúta izby sa dával jeden orech, aby sa domácim šťastie nerozutekalo. Taktiež jabĺčka mali svoj význam. Domáci ich krájali a podľa jaderníka určovali budúcnosť a zdravie. Ak bolo zvnútra zdravé, tak mal byť zdravý, keď bolo poškodené alebo červivé, čakala ho choroba alebo nedajbože smrť. Jej príchod však domáci predpovedali aj podľa sviečky, ktorá horela počas večere v svietniku – ku komu sa sviečka naklonila, ten mal do roka umrieť. Štedrá večera, počas ktorej sa robili rôzne úkony zabezpečujúce zdravie, šťastie, hojnosť, trvala dve i tri hodiny.

Zo štedrovečerných jedál nesmel „ňikto nič ohrďiť, ľebo bi cez rok chibovalo“. Po večeri sa všetci znovu pomodlili, opäť si spomenuli na neprítomných, povstávali a pozreli si zopár darčekov pod stromčekom – aj keď tie zvyčajne dostávali iba deti. Po večeri a chvíľu oddychu nastal v dome ruch. Všetci sa teplo poobliekali a išli zaspievať koledu pod okná svojich susedov a príbuzných. Po dedinách bolo rušno, na úzkych snehových chodníčkoch sa stretávali susedia, príbuzní, navzájom si vinšovali zdravie, šťastie. Keď sa po polnočnej omši vrátila rodina z kostola, doniesli vodu, v ktorej sa všetci umyli, aby boli po celý rok zdraví.


.
Toto je čítané

Seničania podpisujú petíciu proti prevádzke na spracovanie plastového odpadu

Petíciu proti podnikateľskému zámeru spoločnosti SETECO, s. r. o. vybudovať v Senici…

BM: Ustekana sobota