V porovnaní s dnešnými Silvestrami plnými ohňostrojov, petárd, kriku a smiechu, v minulosti nebol Silvester dňom veľkých osláv.

„Keď je na starý rok jasno,
bude v stodole prázdno.“

Vo vidieckom prostredí predovšetkým dodržiavali zabehnuté tradície a obyčaje. V tento deň sa nesmelo z domu nič odniesť ani požičať, ak bol niekto niekomu dlžný, mal poslednú možnosť dlžobu vrátiť alebo splatiť. Náladu posledného dňa v roku už v minulosti vylepšovali mládenci hlukom a buchotom. Práskali bičmi, strieľali z mažiarov. Ani na zábavy sa nezabudlo. Tie boli zväčša v dome, kde sa konali priadky – mládež sa tu zišla a pri speve a zábave prečkala do Nového roka. V niektorých oblastiach Slovenska vyšli o polnoci mládenci na vežu a spevom oznámili príchod Nového roka. Veriaci si spoločne spievali, evanjelická rodina sa pred spoločnou sviatočnou večerou modlila.

V mestách sa posledný deň v roku oslavoval v súkromí, v reštauráciách, vo veľkých sálach aj dvoranách. V obývacích izbách, domácich salónoch a jedálňach sa stretávali známi a príbuzní, konali sa domáce oslavy, na stoloch bolo vyberané občerstvenie i nápoje, dámy mali malé večerné toalety. Vo veľkých mestách usporadúvali veľkolepé oslavy a večierky.


Trnavské Rádio Radosť počúvať