Sedemdesiatpäť rokov žijeme v mieri. Presne toľko uplynulo od skončenia doteraz najhrôzostrašnejšieho ozbrojeného konfliktu – II. svetovej vojny.

Alexander Dubovsky bojoval za slobodu Malaciek
Foto: Stanislav Osuský

Keď sa pred dvomi rokmi – pri storočnici I. svetovej vojny – otvorili archívy, tisíce ľudí hľadali svojich príbuzných, snažili sa získať akúkoľvek stopu, ktorá by ich doviedla aspoň na miesta ich posledného odpočinku. A tak nájsť nemý hrob bolo vlastne šťastie, mohli sa k nemu prísť pokloniť, položiť kyticu, zapáliť sviecu. Niektorí merali na pietne miesta dlhú cestu po celej Európe. Mnohí svojich blízkych nenašli alebo hľadajú dodnes.

V Malackách na starom cintoríne je pochovaný jeden zo sovietskych vojakov – inžinier major Alexander Izakovič Dubovský, ktorý sa zúčastnil na oslobodzovacích bojoch nášho mesta. Ďaleko od rodnej krajiny, krátko pred koncom vojny položil svoj život 17. apríla 1945 v Zisters dorfe ako 31-ročný (narodil sa 4. jú­na 1913 v Ščorse, bývalom Sovietskom zväze). Padol v boji proti fašizmu, za slobodu, pravdu a spravodlivosť, píše sa na jeho pomníku. Hrob sovietskeho hrdinu Alexandra Izakoviča Dubovského sa nachádza vľavo pri cestičke od vchodu k hlavnému krížu. Oslobodzovanie prebehlo pomerne rýchlo, napriek tomu v Malackách padlo počas prechodu frontu približne sto ľudí. Po vojne bol v parku vybudovaný pamätník vojakom Červenej armády a  Dubovského meno nesie jedna z malackých ulíc.

Nezáleží na tom, že časy sa zmenili, je jedno, aké je aktuálne spoločenské zriadenie v krajine a kto je pri moci, nič nemôže zmeniť dejinné fakty a skutočnosť, že by sme k nim mali pristupovať s pokorou a s úctou spomínať na tých, ktorí padli. Tak, ako tomu je každoročne v deň výročia skončenia vojny v našom meste, keď sa pri pamätníku v parku stretnú predstavitelia radnice, armády a obyvatelia, aby si pripomenuli udalosti z roku 1945.

Text: I. Sochorová, foto: L. Wernerová


Karavan Zahorie jun 2020