Hľadáš tip #KamVen? Na Záhorí sa nachádza niekoľko zrúcanín hradov, ktore stoja za návštevu. Vydaj sa za dobrodružstvom, zaujímavými miestami a krásnymi výhľadmi. Toto je 7 zrúcanín na Záhorí, ktoré sa oplatí vidieť. Už si ich navštívil všetky?
foto: Pavol Vandelia, Michaela Ličková
Branč
Hrad Branč patrí k najstarším hradom na Záhorí. Podľa nálezov mincí z polovice 13. storočia ho pravdepodobne nechal postaviť magister Aba z Hlohovca. Hrad vlastnil neskôr Matúš Čák Trenčiansky, Štefan zo Šternberka, kráľ Karol Róbert, český kráľ Ján Luxemburský a Stibor zo Stiboríc. Branč bol prestavaný na typicky gotický skalný hrad s útočnou vežou, palácom, kaplnkou a vysokým hradbovým obvodovým múrom. V polovici 15. storočia sa hradu zmocnil známy násilník a bojovník Pongrácz zo Sv. Mikuláša, ktorý hrad využíval ako svoju základňu pre lúpežné vpády na Moravu i do Rakúska. Thökölyho povstanie bolo predzvesťou zániku hradu, o ktorý sa bojovalo ešte v roku 1683. Hrad Branč bol prechodnou väznicou protestantských kňazov, ktorí boli odsúdení na galeje. Zomreli v tzv. jamách – väznica po obvode múru. Túto udalosť pripomína pamätník na nádvorí. Pustnúce objekty hradu na začiatku 18. storočia úmyselne poškodili bývalí majitelia a znefunkčnili i obranné zariadenia. Hrad už potom vôbec nebol obývaný a pustol.
Prístup: Z obce Podbranč, z časti Podzámok, sa dostaneš po asfaltovej ceste až k cintorínu, odkiaľ ťa čaká len pár minútový, mierne stúpajúci výstup po asfaltovej cestičke až k zrúcanine. Cestu si môžeš skrátiť krížom po svahu.
Prvá zmienka o hrade Korlátka z roku 1289 je spojená s Ugrinom z rodu Hont-Pázmányovcov. Avšak použitie valcového tvaru veže či účel hradu napovedajú vznik už v druhej polovici 13. storočia. Na začiatku 14. storočia bol hrad majetkom Ulvinga z Harzendorfu, neskôr ho vlastnil Matúš Čák Trenčiansky, či Stibor zo Stiboríc. V búrlivom pohusitskom období obsadili hrad odbojní hajtmani ako napr. Ján z Moravian. Z jeho rúk hrad vyslobodil Mikuláš Ujlaki, ktorý ho vzápätí odovzdal Osvaldovi z Bučian. Do roku 1700 sa tu vystriedali Pongráczovci i Apponyiovci. V roku 1740 bývalo na hrade už len niekoľko panských hajdúchov, ktorí strážili väzňov v hradných pivniciach. Napriek tomu, že bol hrad ešte zachovalý, panstvo ho opustilo a hrad od polovice 18. storočia pomaly pustol. Z jednotlivých stavieb sa zachovali zvyšky múrov horného hradu a súvislejšie úseky dolného opevnenia.
Prístup: Najjednoduchšie sa na Korlátka dostaneš z obce Cerová, časť Rozbehy popri cintoríne, rozhľadni až k osamelej chatke, za ktorou začína les. Odtiaľto je hrad vzdialený asi 5 minút cestou oproti chatke cez lúku. Alternatívou je náročnejšia cesta z obce Prievaly žltou turistickou trasou cez les až k spomínanej chatke – asi hodinu a štvrť a odtiaľ 5 minút na hrad.
Počiatky hradu Ostrý Kameň nie sú presne známe, no postavili ho zrejme v 13. storočí. Ako jeden z pohraničných hradov mal za úlohu chrániť diaľkovú obchodnú cestu, vedúcu z Budína cez západné Slovensko priesmykom do českých krajín – tzv. českú cestu. Spočiatku bol hrad kráľovským majetkom, no neskôr ho vlastnil Mikuláši zo Seče, vojvoda Stibor zo Stiboríc, Keglevichovci, Thurzovci, Forgáchovci i grófi zo Svätého Jura a Pezinka. Na konci 15. storočia hrad získali Czoborovci, a v 17. storočí ho dostal gróf Krištof Erdődy. V roku 1704 sa v okolí hradu odohrala veľká kurucká bitka, pri ktorej bol pravdepodobne poškodený aj hrad. Česká cesta v tom čase viedla už cez Bratislavu a hrad stratil svoju funkciu. Koncom 18. storočia získali hrad i panstvo do dedičnej držby Pálffyovci, ktorí preniesli sídlo panstva z hradu do Moravského Sv. Jána. Od toho času hrad pustol a zostali z neho len ruiny.
Prístup: Výstup k hradu Ostrý Kameň je pomerne náročný, asi najkratšou trasou je trasa od obce Buková, od rázcestia Brezinky. Odtiaľ nasleduje strmý výstup cez les po červenej trase, až prídeš na menšiu čistinku. Odtiaľ sa zdatní turisti môžu vydať priamo hore strmo cez les k hradu, ale odporúčame pokračovať vrchnou červenou trasou vľavo, ktorá sa zatáča a je miernejšia. Celý tento výstup trvá asi 35-40 minút.
Počiatky hradu Dobrá Voda spadajú pravdepodobne ku koncu 13. storočia a za jeho stavebníka sa považuje komes Aba Veľký, z hlohoveckej vetvy Abovcov. Začiatkom 14. storočia hrad obliehal, získal avlastnil Matúš Čák Trenčiansky. Neskôr ho vlastnil ho Stibor zo Stiboríc, či Michal Országh. Országhovci zlepšili ochranu predhradia postavením delovej bašty a barbakanu a počas tureckého nebezpečenstva pristavili dolný hrad s troma baštami a hospodárskymi budovami. Ďalším majiteľom bol významný rod Erdödyovcov. Koncom 17. storočia začal hrad pustnúť, čomu prispeli i vojnové udalosti počas Rákócziho povstania na začiatku 18. storočia, no i požiar, ktorý tu vypukol po zásahu bleskom.
Prístup: Cesta z obce Dobrá Voda, vedie cez cintorín a pohodovou cestou naprieč lesom po červenej turistickej značke. Neskôr cestička prejde v miernejšie stúpanie až po rázcestie. Odtiaľ pokračuje červená cesta vpravo i rovno, zvolíš cestu vpravo a na hrad sa dostaneš do 5 minút. Na hrad sa dostaneš i z Hradišťa pod Vrátnom – zo železničnej zastávky po modrej značke dolinou do kopca na rázcestie, odtiaľ po červenej značke cez vrch Slopy asi 30 minút k odbočke na hrad.
Sleduj náš INSTAGRAM a spoznaj krásy Záhoria @zahori.sk
Plavecký hrad
Plavecký hrad bol postavený pravdepodobne ako kráľovská pohraničná pevnosť niekedy v druhej polovici 13. storočia Detrichom, ktorý dostal od kráľa Bela IV. pusté a neosídlené územie Kuchyňa, na ktorom stál kostol sv. Mikuláša. Detrich sa zaslúžil o osídlenie územia a postavil na ňom aj hrad. Ten neskôr vlastnil Matúš Čák Trenčiansky, vojvoda Stibor zo Stiboríc, grófovia zo Svätého Jura a Pezinka a mnohí ďalší. V roku 1641 hrad získal Pavol Pálffy a Pálffyovci boli jeho vlastníkmi nepretržite až do 20. storočia. V roku 1706 hrad počas troch dní ostreľovalo cisárske vojsko, ktoré ho poškodilo a dobylo z rúk kuruckých povstalcov. Odvtedy ho už neobnovili. Od roku 2014 prebieha na hrade konzervácia a čiastočná obnova hradu.
Prístup: Z obce Plavecké Podhradie trvá výstup na Plavecký hrad po modrej značke približne 30-40 minút. Výstup nie je náročný, no treba sa pripraviť na neustále stúpanie, i keď mierne, avšak miestami po skalistej lesnej cestičke.
Vznik hradu je nejasný, v literatúre je veľa nepresností. Najpravdepodobnejšia verzia je, že hrad nechal vybudovať Rugerius z Tallesbrunnu koncom 13. storočia. Na Pajštúne sa vystriedalo veľa vlastníkov, v 17. storočí ho dal Pavol Pálffy veľkoryso prestavať. Hrad bol v polovici 18. storočia po požiari vzniknutom zásahom blesku stále obývateľný, osudným sa mu stali až napoleonské vojny. Počas ťaženia proti Viedni francúzske vojská obsadili Bratislavu a okolie a pred odchodom vyhodili Pajštún do povetria.
Prístup: Na Pajštún sa najjednoduchšie dostaneš po červenej turistickej ceste, ktorá začína pri kostole v obci Borinka. Stúpanie je miestami náročnejšie,pod hradom ťa čaká ešte veľmi strmý výstup, ktorý sa však dá obísť zľava okľukou. Celý výstup na hrad Pajštún sa dá zvládnuť za 30-40 minút. Druhou možnosťou je prístup zo Stupavy, cez park, výstupom po žltom chodníku, ktorý sa až v samom závere napája na červenú značku vedúcu z Borinky. Tento výstup je miernejší, no dlhší.
Dračí hrádok bol zrejme postavený v 13. storočí, v čase keď majiteľmi kráľovského hradu na Pajštúne boli grófi zo Svätého Jura a Pezinka. Pravdepodobne plnil strážnu funkciu nad malokarpatskou obchodnou cestou. Nikdy nebol sídlom urodzeného panstva, o čom svedčí absencia palácových stavieb. Hrádok zanikol požiarom v prvej polovici 15. storočia. Pravdepodobne bol zničený počas husitských vpádov na západné Slovensko.
Prístup: K zvyškom Dračieho hrádku sa najjednoduchšie dostaneš z obce Borinka. Prejdeš cez celú obec po ceste 1108 a pokračuješ stále rovno po úzkej asfaltke, ktorá onedlho prechádza lesom. Tu začína asi 15 minútový, len mierne náročný výstup na hrad po žltej trase.
