Ekoporadňa o životnom prostredí. Na otázky o životnom prostredí, ochrane prírody a všetkom čo s tým súvisí odpovedá Gbelčan environmentalista RNDr. Peter Brunovský, PhD.
→ Aké faktory spôsobujú zníženie kvality ovzdušia v Trnavskom kraji?
Štefan (Brodské)
V prvom rade je veľmi dôležité podotknúť, že najväčší podiel na zníženej kvalite ovzdušia v Trnavskom kraji majú environmentálne záťaže. Vybral by som najznámejšie z nich:
- Bývalá niklová huta v Seredi (Čierne diery) – Na poli vedľa areálu je veľká halda lúženca, odpadu po výrobe niklu. Z tejto haldy sa šíry prach do okolia tzv. sekundárna prašnosť. Polymetanické čiastočky sa šíria počas veterných dní. Halda má negatívny vplyv na znečistenie stromov, budov aj zdravotných následkov (alergie, astma, onkologické ochorenia).
- Rušňové depo v Trnave – jedna z najrizikovejších lokalít, kde bola zaevidovaná kontaminácia zeminy olejmi a naftou v okolí niektorých, dnes už schátraných budov. U týchto látok je možné riziko úniku do ovzdušia.
- Areál Chemolaku v Smoleniciach – na lokalite boli vykonané prieskumné práce za účelom rozšírenia monitorovacieho systému. Prieskumom bola zistená kontaminácia podzemných vôd nielen chlórovanými uhľovodíkmi, ale aj nepolárnymi extrahovateľnými látkami s únikom do ovzdušia.
- Kalové lagúny Slovenského hodvábu pri Senici – V priestore kalových lagún, kde bol ukladaný čistiarenský kal, je dokumentované antropogénne ovplyvnenie kvality životného prostredia. V súčasnosti sú kaly uschnuté a tvoria šupiny (kôrky). Kal je na väčšine plochy prekrytý hustým porastom. Vzniká tu kontaminácia podzemných vôd a možný únik látok do ovzdušia.
- Areál Zentiva v Hlohovci – jedná sa o miesto vyťaženej zeminy v centrálnej časti areálu, na ktorom stála budova Famoseptu. Rizikom je kontaminácia podzemných vôd a horninového prostredia. Je možný únik ortuti do ovzdušia.
- Skládka v Zlatníckej doline pri Skalici – areál tejto skládky je oplotený a na okrajoch porastený krovitou vegetáciou. Na skládke je potvrdená kontaminácia podzemných vôd a horninového prostredia kyanidovým znečistením a tiež únik skládkových plynov do ovzdušia.
Riešenie environmentálnych záťaží začína u Ministerstva životného prostredia SR, ktoré prostredníctvom VÚC môže realizovať ich sanáciu. Dobrou správou je, že Slovensko v najbližšom období dostane 8 miliárd eur z EÚ. Časť z týchto peňazí je možná práve na odstraňovanie ekologických záťaží tzv. zelená ekonomika.
Svoje otázky môžete posielať emailom na brunovsky.peter.sevs@gmail.com.
